(23) Keď Petra a Jána prepustili, išli k svojim a rozpovedali, čo im hovorili veľkňazi a starší. (24) Keď ich vypočuli, jednomyseľne pozdvihli hlas k Bohu a hovorili: „Pane, ty si stvoril nebo a zem i more a všetko, čo je v nich. (25) Ty si skrze Ducha Svätého ústami svojho služobníka, nášho otca Dávida, povedal: ‚Prečo sa búria pohania? Prečo národy snujú plány daromné? (26) Povstávajú pozemskí králi a vladári sa spolčujú proti Pánovi a proti jeho Pomazanému.‘ (27) V tomto meste sa naozaj spolčili Herodes a Poncius Pilát s pohanmi a s izraelským ľudom proti tvojmu svätému Služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal, (28) aby vykonali všetko, čo tvoja ruka a vôľa vopred určili, že sa má stať. (29) A teraz, Pane, pozri na ich hrozby a daj, aby tvoji služobníci hlásali tvoje slovo so všetkou odvahou. (30) Vystri svoju ruku, aby sa skrze meno tvojho svätého Služobníka Ježiša diali uzdravenia, znamenia a divy.“ (31) A keď sa pomodlili, zatriaslo sa miesto, na ktorom boli zhromaždení, všetkých naplnil Svätý Duch a smelo hlásali Božie slovo.
Sk 4,23–31
Rodiaca sa cirkev v Jeruzaleme reaguje na zákaz hovoriť a učiť v Ježišovom mene (Sk 4,18) modlitbou, ktorej obsah tvorí dnešné prvé liturgické čítanie. Ale aj úvodné slová ešte pred modlitbou sú poučné. Krátko sa pri nich zastavíme. Peter a Ján išli k svojim. Úlohou pre cirkev je, aby bola spoločenstvom svojich; teda nie cudzích, ale vlastných. Dá sa predpokladať, že svojim vyrozprávali o uzdravení chromého, a samotné čítanie uvádza, že referovali aj o väznení a výsluchu. Medzi svojimi sa môžeme deliť s tým, čo sa nám podarilo, bez toho, aby nám závideli. Oni dokážu vypočuť aj naše negatívne skúsenosti; hovorí sa totiž, že podelená bolesť je polovičná. Podstatné je, že keď veriaci počujú o trápeniach, krížoch a neúspechoch, predkladajú ich v modlitbe Bohu.
Kresťan sa pripodobňuje Ježišovi Kristovi, keď sa modlí. Ako sa správne modliť? A ako sa správne modliť v ťažkostiach? Na túto otázku neexistuje univerzálna odpoveď. Modlitba jeruzalemských veriacich má tri charakteristiky: je spoločná; jednomyseľná (v24); a čerpá zo starozákonných modlitieb, predovšetkým zo Žalmov. Všimnime si to posledné; t. j. ako sa pri modlitbe inšpirujú slovami Písma. Hneď oslovenie Pane (gr. despota) odkazuje na modlitbu, ktorú prednáša Bohu Judita (Jdt 9,12) vo veľmi vážnej situácii. Pôvodný (a pozitívny) význam výrazu despota je, zdá sa, „pán domu“, čiže ten, komu je všetko podriadené. Naši predchodcovia vo viere podľa Juditinho vzoru spájajú tento titul s nebom a zemou; teda so všetkým, čo existuje. Je to vyznanie viery, že nech by sa ktokoľvek pasoval za vládcu sveta, v skutočnosti je všetko v Božej ruke.
Spomedzi viacerých ďalších odkazov uvediem ešte citáciu 2. žalmu: ‚Prečo sa búria pohania? Prečo národy snujú plány daromné? Povstávajú pozemskí králi a vladári sa spolčujú proti Pánovi a proti jeho Pomazanému.‘ (v25b–26). Pôvodne mohol byť tento žalm skomponovaný z príležitosti korunovácie nového kráľa, proti ktorému sa vzbúrili menší, poddaní králi. V kontexte Izraelskej monarchie treba rozumieť aj vyhlásenie, že kráľ je Boží syn (Ž 2,7). Takéto vyjadrenie na jednej strane legitimizovalo kráľovu moc pred okolím, na druhej strane ju limitovalo ako zástupnú vládu. Kráľ mal vždy konať v Božích intenciách. Slová o pomazanom, ktorý je Božím synom, získavajú celkom nový rozmer, keď je Ježiš pri svojom krste v Jordáne hlasom z neba označený ako milovaný Syn (porov. Lk 3,22). Krásne tu vidíme, ako sa Božie slovo, ktoré odznelo dávno v dejinách Izraela, stáva svetlom, pomocou ktorého dokážu prví kresťania nahliadnuť do tajomstva Ježišovej osoby.
Celá modlitba je oslavou Božej sily. Je to chvála Boha stvoriteľa a záchrancu. Až na konci zaznieva prosba, nech Pán Boh vystrie svoju ruku. A on ju hneď aj vystiera; zosiela Ducha Svätého, aby sa aj napriek vonkajším obmedzeniam s odvahou hlásalo Božie slovo.
Prosme o múdrosť a odvahu; o naplnenie Duchom Svätým, pre seba aj našich cirkevných a štátnych predstaviteľov. Naša modlitba môže byť skrytou, ale účinnou pomocou v aktuálnej situácii.
Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Južania – Zjednotení
Literatúra:
Fausti, S., Skutky apoštolů 1. Kapitoly 1–12. (Paulínky; Praha 2017).
Fitzmyer, J. A., The Acts of the Apostles. (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) XXXI.
Panczová, H., Grécko-slovenský slovník. (Lingea; Bratislava 2012).
