2. veľkonočná nedeľa B – slovo k prvému čítaniu (Sk 4,32–35)

(32) Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné. (33) Apoštoli veľkou silou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša a na všetkých spočívala veľká milosť, (34) veď medzi nimi nebolo núdzneho, lebo všetci, čo mali polia alebo domy, predávali ich a čo za ne utŕžili, prinášali (35) a kládli apoštolom k nohám, a rozdeľovalo sa každému podľa toho, kto ako potreboval.

Sk 4,32–35
Audionahrávka zamyslenia…

Druhou veľkonočnou nedeľou sa končí tzv. veľkonočná oktáva, čiže osem po sebe nasledujúcich dní, počas ktorých sme liturgicky oslavovali Ježišovo zmŕtvychvstanie. Pôvodne mala táto nedeľa prívlastok biela kvôli farbe oblečenia, ktoré dostávali novopokrstení pri vigílii Veľkej noci a naposledy si ho zobrali práve v tento deň. Od roku 2000 nesie aj pomenovanie Nedeľa Božieho milosrdenstva. Lekcionár nám na oktávu zmŕtvychvstania v prvom čítaní zo Skutkov apoštolov každý rok podáva jednu z troch lukášovských súhrnných správ o cirkvi v Jeruzaleme.

Prvé a pravdepodobne najznámejšie zhrnutie obsahuje štvoricu charakteristických znakov cirkvi; učenie apoštolov, bratské spoločenstvo, lámanie chleba a modlitby (Sk 2,42–47). Posledné hovorí o svornosti veriacich a o zázrakoch, ktoré robili apoštoli; v prípade Petra mnohí túžili, aby aspoň jeho tieň dopadol na chorých (Sk 5,12–16). V aktuálnom roku máme pred sebou druhú sumarizujúcu správu. Pri slovách o jednom srdci a jednej duši a o zdieľaní vlastníctva čitateľovi spontánne napadne otázka, ako je niečo také možné a či to nie je len utópia.

Jednota srdca a duše (v. 32), o ktorej píše autor Skutkov apoštolov, určite nie je uniformná. Uniformita by príkazmi uloženými zvonku potláčala jedinečnosť každého člena skupiny a robila by život fádnym až neznesiteľným. Prví veriaci tvorili priam rodinné spoločenstvo na základe milosti (v. 33), ktorá ich prenikala zvnútra. A Boh prostredníctvom daru svojej milosti vždy rozvíja to originálne, čím zahrnul človeka. Súhrnná správa o kresťanoch v Jeruzaleme nie je utópiou vďaka tomu, že ich život bol preniknutý tajomstvom zmŕtvychvstania.

Prítomnosť Zmŕtvychvstalého robí možnou vzájomnú štedrosť aj odvahu žiť naplno (Willimon, 51). Ale platí to aj opačne; životný štýl kresťanov je najlepším dôkazom zmŕtvychvstania Pána Ježiša. Náš spôsob života nie je vždy celkom podľa evanjelia a aj naše svedectvo o zmŕtvychvstaní občas zaostáva, preto sa v dnešný deň nanovo ponorme do Božieho milosrdenstva. Nech nás milosrdný Boh privinie k sebe a skúsenosť s jeho láskou nech nás robí milosrdnými voči ľuďom okolo. Všetkým čitateľkám a čitateľom vyprosujem požehnanú a radostnú nedeľu.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: BB zbor z Banskobystrickej diecézy – Hymna SDM 2016
Literatúra: WILLIMON, W. H., Acts (Interpretation, a Bible Commentary for Teaching and Preaching; Atlanta, GA 1988).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.