V dnešnej dobe aj my – Európania sme takí istí ako apoštoli. Hádame sa o to, kto má právo bývať v Európe a kto nie. Strážime hranice a určujeme pravidlá podľa toho, ako nám to politicky vyhovuje. Pritom nepozeráme na to, že Boh nás zahanbil práve cez týchto migrantov. Ako? Európska únia si nechce priznať katolícke korene a teraz je vystavená iným náboženstvám. Božie chrámy, ktoré stavali naši predkovia sú predávané na iné účely, lebo nemáme čas sa modliť. Vysmievame sa rodine a rodinným tradíciám a moslimovia cez početné rodiny chcú vyjadriť svoj názor vo voľbách. Naši ľudia nechcú obrábať našu pôdu a ani sa starať o náš les. Prichádzajú migranti, pre ktorých je táto práca normálna a oni takto vedia zabezpečiť živobytie pre seba a svoje rodiny. V dnešnom evanjeliu nám Ježiš pripomína, že ten posledný zo všetkých a služobník všetkých je ten, kto bude prvý. Konečne si priznáme, že ako kresťania zlyhávame v samotnom postoji človeka k človeku a človeka k práci? Alebo budeme sa iba prizerať na to, ako nás to budú učiť inoverci? Nezabúdajme na to, že naši predkovia nám poslúžili tým, že nám odovzdali remeslá, duchovné a kultúrne bohatstvo, odkaz práce ako služby svojej rodine, komunite a národu. Nezabúdajme, že utečenci tu nie sú preto, že by chceli byť, ale že ich vojna vyhnala a my sme im nepomohli. Prišli tu, pretože nemali iné východisko. A čo my? Naďalej sa budeme pýšiť tým, že sme prvými a pritom máme byť v postoji pokory a služby blížnemu? Zvážme svoj postoj a porozmýšľajme ako môžeme pomôcť Európe a Slovensku slúžiť iným, milovať iných a vážiť si pracovitosť a čestnosť ľudí.
© Jaroslava Kmecová, 16. 09. 2015
