3. adventná nedeľa A – pohľad ekonóma

3_adv_A_ek (720x621)Ježiš začal hovoriť o Jánovi: „Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo nosia jemné šaty, bývajú v kráľovských domoch. Teda čo ste vyšli vidieť?“  Čo chceme vidieť my? S čím k Bohu prichádzame? Často zaužívaná veta v dnešnej dobe je: „Chcem si užívať, chcem žiť tu a teraz.“ O čom snívajú ľudia? O vysokých príjmoch, o nadštandardnom spôsobe života, ľahkej práci bez zodpovednosti a v plnení svojich snov. O čom je však skutočný život? Je iba o nosení jemných šiat a bezhraničnom užívaní si života? Máme čas adventu, čas na premýšľanie, zváženie a prehodnotenie spôsobu života a svojich postojov. Skúsme sa pozrieť na život rehoľníkov, rehoľníčok. Každý deň majú presný harmonogram, ktorý pozostáva z modlitby, práce a oddychu. Denný harmonogram je presne stanovený a neznamená to obmedzenie človeka, ale naopak je zostavený tak, aby človek pracoval, modlil sa a aj oddychoval. Práca nie je trestom, ale je obrovským darom pre človeka. Prostredníctvom práce človek môže si zabezpečovať dobrá (bývanie, stravu, tovary, služby,…), ktoré potrebuje pre seba a svoju rodinu. Nahliadnime aspoň trocha na život mníchov. „Hovorí sa, že mesto Kodaň vďačí za svoj vznik kláštoru založenému biskupom Absalonom, ktorý sa staral o potreby stroskotancov. V škótskom Arbroath upevnil opát k nebezpečnej skale na forfarshireskom pobreží plávajúci zvon. Útes bol totiž v odlive takmer neviditeľný a námorníci sa desili, že na neho narazia. Zvon vo vlnách  zvonil a tak varoval námorníkov pred nebezpečenstvom. Dodnes je toto skalisko známe ako Bell Rock. Tieto príklady tvoria len malú časť starostlivosti, ktorú prejavovali mnísi ľuďom žijúcim v ich okolí. Prispievali tiež na výstavbu alebo opravu mostov, ciest a ďalších súčastí stredovekej infraštruktúry. Činnosť kláštorov, ktoré väčšina ľudí dôverne pozná, bolo opisovanie rukopisov, posvätných i svetských. Táto úloha, i tí, ktorí ju vykonávali, sa tešili zvlášť úcte. Jeden kartuziánsky predstavený napísal: „Usilovne pracovať na tomto diele by malo byť zvláštnou úlohou klauzúrnych kartuziánskych mníchov… Táto práca je v určitom zmysle nesmrteľným dielom, dalo by sa povedať, ktoré nie je prácou; dielom, ktoré je nadovšetko vhodné pre vzdelaných rehoľníkov.“ Práca prepisovačov bola vážená, ale ťažká a náročná.  V jednom z mníšskych rukopisov je napísané: „Ten, kto nevie písať, si myslí, že to nie je práca; ale ak držíte pero s troma prstami, unaví sa celé telo.“ Rehoľníci často museli pracovať i za mučivého chladu. Kláštorný prepisovač, ktorý sa zaslúžil o opis komentárov v knihe Daniel, napísal: „Dobrí čitateľ, ktorí bude toto dielo používať, prosím vás, aby ste nezapomenuli na toho, kto ho opísal: bol to chudobný brat menom Ľudovít, ktorý pri opisovaní diela prineseného z cudziny trpel zimou a musel ho dokončovať v noci, čo nestihol napísať vo dne. Ale ty, Pane, ho láskave odmeníš za túto prácu.““ (Woods, T. E. – Jak katolická Církev budovala západní civilizaci)  Koľko veľa dobra priniesla práca ľudí v Cirkvi, ktorí sa rozhodli pracovať pre rozvoj človeka s dôrazom na človeka. Dnes je znova čas, pripomenúť si tieto skutočnosti. Už nepotrebujeme prepisovačov kníh, pretože sa doba zmenila a technický pokrok je zjavný.  Čo sa nezmenilo je postoj človeka. Neustále potrebujeme ľudí, ktorí svedomitou, zodpovednou a kvalitnou prácou nám spríjemňujú a uľahčujú náš život. Aké dôležité je vážiť si prácu každého človeka a modliť sa z neho. Nový pohľad na prácu vo svetle dnešného evanjelia je ten, že práca nie je jednoduchá a ľahká. Práca je náročná a musia sa zohľadňovať aj  podmienky, v ktorých je práca vykonávaná. Avšak aké nádherné je, keď pracovník svoju prácu vykonáva zodpovedne a profesionálne nielen z pohľadu zárobku, ale predovšetkým z úcty k človeku, ktorý daný výrobok, službu, či materiál bude ďalej používať. Na tomto svete nie sme preto, aby sme nosili jemné šaty a žili v palácoch. Sme tu preto, aby sme sa neustále učili byť zodpovednými ľuďmi, ktorí kladú dôraz na úctu človeka k človeku. Nie je prioritou vyrábať a poskytovať služby dobre, rýchlo a lacno, tak ako to poznáme z reklám a rôznych publikácií. Našou prioritou pri vykonávanej práci nech je kvalitne, v potrebnom čase a za primeranej odmeny. Nedosiahneme to bez námahy, obety a sebazáporu. Evanjelium nám hovorí o tom, že jednoduchá cesta neexistuje. Nech dnešná tretia adventná nedeľa  nám pomôže pochopiť a prehodnotiť náš postoj k práci, k užívaniu vecí, k darcovstvu, k prírode, k prírodným podmienkam a k ďalším skutočnostiam ovplyvňujúcim náš život.
© Jaroslava Kmecová, 14. 12. 2013

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.