4. pôstna nedeľa rok A – slovo k prvému čítaniu (1 Sam 16,1-13)

David_SM_MaggiorePán povedal Samuelovi: „Naplň si roh olejom a choď! Posielam ťa do Betlehema k Izaimu, lebo spomedzi jeho synov som si vyhliadol kráľa.“ Keď Samuel prišiel k Izaimu a videl Eliaba, povedal si: „Toto je iste Pánov pomazaný.“ Ale Pán povedal Samuelovi: „Nehľaď na jeho tvár ani na výšku postavy; tohoto som si nevybral. Ja nehľadím ako človek. Človek vidí iba vonkajšok, ale Pán vidí do srdca.“ Izai predviedol Samuelovi sedem svojich synov, ale Samuel povedal: „Pán si z týchto nevyvolil ani jedného.“ A Samuel povedal Izaimu: „Sú to všetci tvoji synovia?“ On odpovedal: „Ešte chýba najmenší, ten pasie ovce.“ Samuel povedal Izaimu: „Pošli poň a priveď ho; ani si nesadneme k stolu, kým nepríde.“ Poslal teda poň a priviedol ho; bol ryšavý, mal pekné oči a príjemný vzhľad. A Pán povedal: „Vstaň, pomaž ho, to je on.“ Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho uprostred jeho bratov. A od toho dňa pôsobil na Dávida Pánov duch.
(1 Sam 16, 1b. 6-7. 10-13a)

Rozprávanie o pomazaní Dávida sa začína otázkou, ktorá spája jeho príbeh so zavrhnutím prvého kráľa Šaula. Pán sa pýta Samuela, dokedy bude žialiť za Šaulom a posiela ho do Betlehema k Izaimu, aby pomazal jedného z jeho synov za kráľa. Nepovie mu vopred ktorého, iba ho uistí, že mu v správnej chvíli dá vedieť, čo má robiť (1 Sam 16,3). A tak  sa koná postupná prehliadka kandidátov na kráľovský trón.

Hneď pri prvom, Eliabovi, je vysvetlená podstatná vec; Boh nehľadí ako človek, srdce je dôležitejšie ako zovňajšok (porov. 1 Sam 10,24). Eliabova tvár a postava sa síce zdajú byť kráľovské, je prvorodený a má aj zaujímavé meno (Eliab – môj Boh je otec), no, podobne ako ďalší šiesti Izaiho synovia, nie je súci, stať sa kráľom. Nový kráľ bude vybraný podľa Božích kritérií a Samuel sa „na staré kolená“ učí pozerať novým spôsobom.

Najmenší z Izaiho synov, ôsmy v poradí, nie je doma, lebo pasie ovce. Keď ho privedú, najprv sa tiež spomenie jeho výzor. Kruh sa uzatvára a Samuel počuje Boží hlas, ktorý mu hovorí, aby ho pomazal, lebo to je on, ktorého si Pán vybral. Až celkom na konci sa z autorovho komentára dozvedáme Dávidovo meno. Na Dávida pôsobil od toho dňa Pánov duch. Vonkajší obrad pomazania olejom je spojený s pôsobením Pánovho Ducha.

V príbehu sa nachádza drobná irónia. Ten, ktorý zostal pásť ovce, pretože jeho vlastný otec nepokladal za dôležité, aby sa s ostatnými bratmi zúčastnil na obete, už vykonáva v podstate svoju budúcu úlohu. Vladárska hodnosť sa totiž vo Svätom písme spája s obrazom pastiera (2 Sam 5,2; Ž 80,2). Božia logika býva odlišná od ľudskej. Osvojujme si ju! Nech Ježiš, svetlo sveta, uzdravuje našu slepotu a učí nás pozerať sa Božími očami (Jn 9).

© Jozef Kohut, 29.3.2014

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.