5. pôstna nedeľa C – slovo k prvému čítaniu (Iz 43,16-21)

desertToto hovorí Pán, ktorý urobil cestu cez more a cez dravé vody chodník; ktorý vyviedol vozy i kone, vojsko i vojvodcov ležia mŕtvi, už nevstanú, zanikli, zhasli ako knôt : „Nemyslite na to, čo bolo, nesnite o veciach dávnych. Hľa, ja tvorím čosi nové, teraz to klíči; nebadáte? Áno, na púšti urobím cestu a rieky na pustatine. Bude ma chváliť poľná zverina, šakaly a pštrosy, že som dal vodu na púšti a rieky na pustatine, aby som napojil svoj ľud, svojho vyvolenca. Ľud, ktorý som si stvoril, bude ohlasovať moju chválu.“
(Iz 43,16-21)

Stať prvého čítania sa nachádza v tzv. Deuteroizaiášovi, v 43. kapitole, kde Boh skrze svojho proroka dáva Izraelu prísľub záchrany a vyslobodenia spod babylonského zajatia. Prorok  tu pripomína Pánovo dielo Exodu, teda cestu Izraela z Egypta. (Ex 14n.)  Práve to, čo bolo neslýchané a nevídané, spôsobil Pán v záchrane Izraela. Veď ani more, ani dravé vody, ani moc egyptského vojska nemohli byť prekážkou v Božom konaní. A tak ani v oslobodení ľudu zo zajatia nebude môcť Pánovi nikto a nič zabrániť. Udalosti sa ale nebudú opakovať takým istým spôsobom, ako pri vyslobodení z Egypta, pretože Pán tvorí vždy niečo nové.

Ľud má jednoducho zabudnúť na všetko, čo bolo, zvlášť na trpké roky v zajatí. Tie už sú minulosťou. Ako vo svätých bojoch stačil Pánov výrok o víťazstve a víťazstvo mal už Izrael v rukách, tak aj teraz Boží výrok strháva budúcnosť z nedohľadných diaľok, takže Izrael už teraz môže pokojne žiť v tom, čo ešte len nastane.

Pri Exode Pán Boh vytvoril cestu pre svoj ľud cez more, teraz umožňuje bezpečne putovať nebezpečnými miestami púšte. Pri prechode cez Červené more stáli životu nebezpečné vody mora ako stena (Ex 14,22). Pri návrate zo zajatia vzdá Pánovi chválu i životu nebezpečná „poľná zver“. Dokonca i „šakaly a pštrosy“, ktoré patria nerozlučne k púšti (Iz 13,21n), teda k miestu démonov, sucha a smädu. Ľud, ktorý sa vráti zo zajatia, sa nemusí báť ani nedostatku vôd, ani spomínaných nástrah hroznej púšte, pretože bude v mimoriadnej Božej starostlivosti. A hoci ľud trpí vedomím viny, Boh sa k nemu skláňa, odpúšťa mu jeho vinu,  znova ho vedie na slobodu, obnovuje a premieňa ho v čosi nové, v nové stvorenie.

V tomto zasľúbení nám prežaruje videnie konečnej premeny, ktorú Boh dokoná pri stvorení nového neba a novej zeme a ktorá je opísaná v Zjv 21. Ľud, ktorý je už účastný nástupu nového veku, teda aj my, má o tom s chválou rozprávať.

© Jakub Pichoňský, 19.2.2016

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.