Ježiš pozdvihol oči k nebu a modlil sa: „Svätý Otče, neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal. A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa. Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred stvorením sveta. Spravodlivý Otče, svet ťa nepozná, ale ja ťa poznám. I oni spoznali, že si ma ty poslal. Ohlásil som im tvoje meno a ešte ohlásim, aby láska, ktorou ma miluješ, bola v nich a aby som v nich bol ja.“ (Jn 17, 20-26)
V nedeľnom evanjeliu je ústredným pojmom slovo „jedno“, ktoré sa nachádza v danom úryvku až 5-krát. Ježiš prosí Boha, aby sme boli v jednom spojení na zemi medzi sebou a súčasne aj medzi Bohom. Podľa mňa je tu znova raz vyzdvihovaný dôraz spoločenstva. Aby sme boli jedno. Na inom mieste sa píše: „Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“ (Mt 18,20) My, kresťania, sme súčasťou a patríme do Cirkvi. Cirkev v globále patrí medzi veľké sociálne skupiny. Človek si tento globálny rozdiel uvedomuje snáď pri veľkých celosvetových príležitostiach ako je voľba pápeža, požehnanie mestu a svetu a pod.. Zväčša cirkev vnímame, aspoň ja osobne, v medziach krajiny, v ktorej žijeme alebo regiónu alebo dokonca farnosti, týmto naberá rozmery menšej sociálnej skupiny.
Sociálna skupina je zoskupenie ľudí, ktorí majú vedomie vzájomnej spolupatričnosti, spoločné ciele a hodnoty. Pre každú sociálnu skupinu je typická tzv. sociálna interakcia alebo inak povedané vzájomné pôsobenie členov skupiny, ktoré sa uskutočňuje podľa istých pravidiel. Každá sociálna skupina má vlastné pravidlá interakcie, ktoré závisia najmä od vnútornej štruktúry sociálnej skupiny, od skupinových hodnôt, noriem, cieľov, atď. Druhým znakom je pocit prináležitosti, príslušnosti k skupine. Členstvo v skupine prináša členom pocit, že patria do skupiny. Člen skupiny sa stotožňuje so skupinou, s jej hodnotami, normami, vzormi správania a pod. Tretím znakom je skupinová identita alebo totožnosť, príslušnosť ku skupine, ktorú uznávajú aj tí, ktorí do skupiny nepatria – „Aha, pozri sa, to sú tí pobožní.“
V skupine niekedy dochádza aj ku konformite. Konformita je prispôsobenie sa prevažujúcim či dominantným názorom, požiadavkám, normám skupiny či spoločnosti, v ktorej človek žije, a potlačenie vlastných prejavov.
Do našej sociálnej skupiny – do Cirkvi patria ľudia, ktorí uverili v Ježišovo slovo a spoločne, aj keď nie vždy hrdo, sa hlásia k tejto viere. Možno niekto podlieha konformite v zmysle, že podlieha požiadavkám, lebo im podliehali jeho rodičia a pod., ale cieľom pre všetkých členov je, aby týmto požiadavkám verili a snažili sa podľa toho žiť, lebo sa vo svojej podstate opierajú o posolstvo, ktoré nám zanechal Ježiš.
© Mgr. Peter Chomjak