Boxer

boxer-zlaty-originalBlížil sa veľký týždeň. Majstrovstvá sveta v hokeji boli v nedohľadne. Nuda ako mraky. Až taká, že sa dal nahovoriť spolužiakmi na nejakú akciu. Nechceli mu povedať o čo ide. Stačí, ak donesie päť eur, stretnú sa v sobotu podvečer na ihrisku. Asi dajaké preteky, pomyslel si a celý týždeň si dával ľahký tréning. V sobotu porobil doma, čo od neho chceli: nákup, vysypať koše a povysávať. Celkom dosť na chalana. Podvečer si nahodil tepláky, zobral peniaze a vybehol. Mama si myslela, že si ide opäť zabehať.

Keď sa blížil k ihrisku, už ho čakali. Premkol ho nedobrý pocit. Zdalo sa mu, že je tam aj chalan zo susednej dediny – vychytený bitkár, ktorý mal otca vo väzení. Aj on už tam mal namierené. Len ešte nemal vek. Spolužiaci pozerali do zeme. Ani jeden mu neodpovedal na pozdrav, hľadeli do zeme.

„Eura máš?“ zaznelo dutým hlasom.

Vytiahol bankovku a tá v momente zmenila majiteľa.

„Máš, čo si chcel,“ skričali chlapcovi zo susednej dediny a zutekali aj s peniazmi.

Premkol ho strach. Nenápadne sa dotkol krížika na krku a zašepkal: „Ježiš, dôverujem ti.“ Obor sa k nemu pomaly približoval. Na nohách mal obrovské kanady, na pravačke boxer. Otočil sa za chlapcami, boli už ďaleko. Zbabelci. Škoda, že neušiel. Ten obor by ho určite nedobehol. Teraz ho už držal pod krkom.

„Tak čo, hrdina, chceš sa biť?!“ začal rituál obor.

„Nechcem.“

„Vlani sme sa skoro pobili, ale si mi ušiel.“

„Viem dobre behať.“

„Teraz mi neujdeš.“

„Viem.“

„Tak chceš sa biť?“

„Nechcem.“

„Sa neopakuj.“

„Prepáč. Ale aj ty sa opakuješ.“

„Prepáč.“

„Tak čo budeme robiť?“

„Ja sa viem biť.“

„Ak chceš, môžeme sa kamarátiť. Naučím ťa behať.“

„OK, ale ja budem šéf,“ zamumlal.

© Júlia Hubeňáková
22. 3. 2015   5. pôstna nedeľa

Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci. Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša.“

Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi.

Ježiš im odpovedal: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec.

Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel. Otče, osláv svoje meno!“

A z neba zaznel hlas: „Už som oslávil a ešte oslávim.“

Zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní vraveli: „Anjel s ním hovoril.“

Ježiš povedal: „Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám. Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe. Jn 12, 20-33

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.