v správnejšom čase a na správnejšom mieste. Mohlo to byť pre mňa všetko oveľa menej zložité.“
„Čo sa stalo?“
„Ako by som to…, závidím apoštolom. Napríklad dnes, ukázal si im kúsok neba. Myslím, že to muselo byť pre nich riadne husté.“
„Boli vyplašení i nadšení. Páčilo sa im to. A to zakúsili menej ako odrobinku z odrobinky.“
„Povedz, naozaj je v nebi tak krásne?“
„Naozaj a mám tam pre teba pripravené miesto.“
„Tiež asi budem vyplašený, keď to miesto uvidím. Nemôžeš mi už teraz ukázať aspoň odrobinku z odrobinky?“
„Môžem.“
„Naozaj? Super.“
„Môžem, ale neukážem. Budem rád, ak mi uveríš bez toho, aby som ti musel ukazovať odrobinky.“
„Je to niekedy ťažké uveriť, že si živý v oblátke alebo vo víne.“
„V Eucharistii som ten istý, ako som bol na hore Premenenia a ty si svedkom tej iste odrobinky z odrobinky, ako boli apoštoli. Môžeš byť pri každej svätej omši rovnako vyplašený a nadšený.“
„Občas sa mi stáva, keď kňaz pozdvihne hostiu a povie: ´Hľa, Baránok Boží,´ tak si len tak pre seba zašepkám: ´Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.´ Pozerám na teba a mám v srdci obrovskú radosť.“
„Narodil si sa v správnom čase a na správnom mieste. “
„Jasné, to bol na začiatku len taký povzdych. Verím, že si živý v Eucharistii.“
„A rovnako živý som v chudobných a hladných.“
„Viem a pamätám na to. Aj dnes som ťa stretol.“
„Viem a pamätám na to.“
2. pôstna nedeľa
© Júlia Hubeňáková, 16. 3. 2014
Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo.
Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním.
Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“
Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“
Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli.
No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: „Vstaňte a nebojte sa!“ A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša.
Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: „Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“ Mt 17, 1-9
