Ježiš zblízka a zďaleka. Mt 14,27

peter walking children „To som ja, nebojte sa!“ (Mt 14, 27)

Nad mestom Tiberias už svitá, a dvanásti ešte stále zápasia uprostred vôd s protivným vetrom. Naraz zdvihnú hlavy a zamieria ustrašené pohľady do rednúcej tmy… V diaľke nad vodami sa pohybuje akási postava, pohybuje a blíži sa… Krv im tuhne v žilách a v lodičke sa začína pohadzovať desivé slovo: „Mátoha!“. Pár hrozných okamihov – a sladké prekvapenie! Ježišov hlas: „To som ja, nebojte sa!“

Zďaleka strašiak – zblízka sladký Ježiš. Tak to bolo vtedy na Tiberiadskom mori a tak je to dnes.Kto sa svojimi nie dosť čnostnými skutkami, svojím nekresťanským počínaním vzďaľuje od Ježiša, tomu je on strašiakom, stálou výčitkou a vyhrážkou. Kto však naňho hľadí zblízka, kto žije s ním, pre toho je Ježiš dôverným priateľom.
„Bojíš sa ho?“ pýta sa svätý Augustín. „Vrhni sa mu do náručia!“ Boh je zďaleka hrozný, ale zblízka je Láska – ako to definoval ten, ktorému bolo dopriate odpočívať na jeho srdci.
Ide o môj vzťah k Ježišovi. – Čím mi bude? Hrôzu budiacim spravodlivým Sudcom alebo všetko odpúšťajúcim Priateľom? Nie som hodný, zlý som. Hej, ale práve preto sa musím zdržovať v jeho prítomnosti.

Podla Ján Augustín Beňo – Deň čo deň, zamyslenie č. 81

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.