Kytica bielych ruží už bola nachystaná. Aj sviečky. Aj starkí už boli nachystaní. Aj ocko. Už len príde malá zo školy a môže to začať. Všetci boli sviatočne oblečení. Keď malá prišla, tuho ju vystískali. Boli aj slzičky. Potom všetci nasadli do auta a vybrali sa. V aute bolo tichučko, každý bol pohrúžený do svojich myšlienok. Malá sa aj chcela čosi opýtať, ale cítila, že sa to nehodí. Ocko zaparkoval na poloprázdnom parkovisku. Zobral kyticu bielych ruží, malá zobrala sviečky a hopsala po zelenej tráve. Ostatní kráčali spôsobne, po chodníku.
Po chvíli prišli na ich miesto. Starká vybrala z vázy staré kvety a starký vymenil vodu. Ocko vložil do vázy kyticu bielych ruží a zapálil sviečky, ktoré malá rozložila. Nemodlili sa. Prišli maminku pozdraviť a zablahoželať k nebeským narodeninám, ako to nazývala malá.
Keď sa mala malá narodiť, nebolo to vôbec jednoduché. Pravdepodobnosť, že prežije, bola takmer nulová. Rozhodnutie bolo v rukách jej maminky. Ak podstúpi riskantnú operáciu, dieťatko bude mať väčšiu šancu. Malo to však jeden háčik: jej choré srdiečko to nemusí vydržať. Podstúpila. Malá sa narodila a bola v poriadku. Ešte v ten deň sa však maminka narodila pre nebo. Preto tie dvojité narodeniny.
Na tejto oslave odznelo nahlas iba kratučké: „Maminka, ďakujem, ľúbim ťa.“ Ostatné povedali srdcom.
Potom odišli do cukrárne a oslávili ďalšie narodeniny. Každý dostal veľký ovocný pohár a malá ešte čosi zabalené v peknom papieri. Ktovie, čo to len môže byť. Rozbalí si to až doma. V cukrárni sa to nehodí.
© Júlia Hubeňáková 26. 4. 2015 4. veľkonočná nedeľa
Ježiš povedal: „Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach.
Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce.
Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohoto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier.
Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca.“ Jn 10, 11-18
