Veľkonočná nedeľa – slovo k prvému čítaniu (Sk 10,34a.37–43)

(34a) Peter otvoril ústa a povedal: (37) „Vy viete, čo sa počnúc od Galiley po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celej Judei; (38) ako Boh pomazal Ježiša z Nazareta Duchom Svätým a mocou a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh. (39) A my sme svedkami všetkého, čo urobil v judejskej krajine i v Jeruzaleme. Ale zavesili ho na drevo a zabili. (40) Boh ho tretieho dňa vzkriesil a dal mu, aby sa zjavil (41) – nie všetkému ľudu, ale svedkom, ktorých Boh vopred určil, nám, čo sme s ním po jeho zmŕtvychvstaní jedli a pili. (42) A prikázal nám, aby sme ľudu hlásali a dosvedčovali, že to jeho Boh ustanovil za sudcu živých i mŕtvych. (43) Jemu vydávajú všetci proroci svedectvo, že pre jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí.“

(Sk 10,34a.37–43)
Audionahrávka zamyslenia…

Ježišovo vzkriesenie je najhlbším základom kresťanskej viery. Bez zmŕtvychvstania by nebolo kresťanstvo. To, že Ježiš bol naozaj vzkriesený z mŕtvych, zostáva pre nás ľudí v rovine viery. Možno by sme boli radi, keby v otázke Ježišovho zmŕtvychvstania existovala nevyvrátiteľná alebo aspoň o čosi väčšia istota, no Boh si vybral iný spôsob – slovo a svedectvo života ľudí, ktorí zakúsili lásku Vzkrieseného.

To, že Ježiš neskončil definitívne v hrobe, ale vstal z mŕtvych a je živý, je veľké tajomstvo kresťanskej viery. Odráža sa to napokon aj v liturgii, keď po premenení kňaz zvolá: „Hľa, tajomstvo viery.“ A zhromaždené spoločenstvo odpovedá: „Smrť tvoju, Pane, zvestujeme a tvoje zmŕtvychvstanie vyznávame…“ Toto naše zvestovanie Kristovho zmŕtvychvstania sa má z kostolov rozšíriť aj za ich múry.

Apoštol Peter v dnešnom čítaní pripisuje vzkriesenie Božej aktivite. Ľudia Ježiša ukrižovali a zabili (v. 39), ale Boh ho vzkriesil (v. 40). Aktuálne vidíme okolo seba smutnú pravdu, že človek je schopný meniť život na smrť. Sila Boha spočíva v tom, že zo smrti, ktorú rozosievame, dáva klíčiť životu. Nejde tu iba o silu prírody, ako keď kvetina prerazí asfalt. Boh uvádza Ježiša do života, ktorý nepodlieha zákonu smrti.

Aj Petrove slová o zjaveniach vzkrieseného Ježiša (v. 40) naznačujú, že išlo o hlbšiu záležitosť ako len o oživenie mŕtvoly, ako napr. pri Lazárovi. Oživenú mŕtvolu by videl ktokoľvek, no Ježiša po zmŕtvychvstaní videli len vopred určení svedkovia (v. 41), ktorým to sprístupnil Boh. Treba priznať, že kresťanská viera stojí a padá s pravdivosťou ich svedectiev o Ježišovom vzkriesení. Ale aj to patrí k bláznovstvu ohlasovania (1 Kor 1,21).

Vieroučná stránka Ježišovho zmŕtvychvstania sa nedá odložiť len tak nabok. A je veľmi dobre, keď sa reflektuje a rozvíja. Avšak ruka v ruke s rozumom nech kráča aj naše srdce. Inšpiráciou nám môže byť osoba Márie Magdalény, ktorá vo svojej láske chcela iba jedno; byť pri ňom (Porubčan, 134). Nech nám oslava Ježišovho zmŕtvychvstania prináša radosť a pokoj. Buďme pri ňom a nech je on pri nás.

Všetkým prajem milostiplné Veľkonočné sviatky.

V archíve našej stránky nájdete staršie zamyslenia k aktuálnemu čítaniu z roku 2020 a z roku 2021.

Foto: Yøe Kovalík.
Literatúra: PORUBČAN, J., Ako jeden z nás (Trnava 2000).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *