Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania – slovo k prvému čítaniu (Sk 10,34a.37–43)

(34a) Peter otvoril ústa a povedal: (37) „Vy viete, čo sa počnúc od Galiley po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celej Judei; (38) ako Boh pomazal Ježiša z Nazareta Duchom Svätým a mocou a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh. (39) A my sme svedkami všetkého, čo urobil v judejskej krajine i v Jeruzaleme. Ale zavesili ho na drevo a zabili. (40) Boh ho tretieho dňa vzkriesil a dal mu, aby sa zjavil (41) – nie všetkému ľudu, ale svedkom, ktorých Boh vopred určil, nám, čo sme s ním po jeho zmŕtvychvstaní jedli a pili. (42) A prikázal nám, aby sme ľudu hlásali a dosvedčovali, že to jeho Boh ustanovil za sudcu živých i mŕtvych. (43) Jemu vydávajú všetci proroci svedectvo, že pre jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí.“

(Sk 10,34a.37–43)

Generácie veriacich si po stáročia pripomínajú udalosti Ježišovej Veľkej noci. Aj my sme sa počas uplynulého týždňa ponárali do tohto dávneho príbehu. Všetko sa začalo slávnostným vstupom do Jeruzalema, nasledovalo ustanovenie Eucharistie s novým prikázaním lásky a došli sme až k ukrižovaniu, smrti a pochovaniu. Na Bielu sobotu je vždy ticho. Tohoročné ticho bolo o to silnejšie, že sa obrady neslávili spoločne v kostoloch. Avšak aj tento rok do tmy a mlčania zaznelo radostné aleluja. Jedenásti apoštoli ohlasujú emauzským učeníkom: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi“ (Lk 24,34). Zvesť, že Ježiš žije, chce rozozvučať radosťou aj naše srdcia.

Prvé čítanie Veľkonočnej nedele zo Skutkov apoštolov nás prenáša do Cézarey Prímorskej. Apoštol Peter tu v dome pohanského vojaka Kornélia podáva tzv. kerygmu; ohlasuje spásu v Ježišovi Kristovi. Kerygma je vždy stručná a obsahuje iba to najnutnejšie. Peter hovorí, že Ježiš vďaka sile Ducha Svätého chodil, robil dobre a uzdravoval posadnutých (v. 38). Všimnime si prvé z trojice slov, v ktorých je geniálne zhrnutá podstata celého Ježišovho verejného účinkovania. On chodil po svete a zvuk jeho krokov je možné počuť aj dnes. Zanechal nám stopy svojej lásky a ako Vzkriesený kráča medzi nami aj teraz. Jeho prítomnosť zachytí ten, kto verí a miluje (Heller, 52).

Vidíme, že kerygma dáva prednosť skutkom pred slovami. Ježišovo učenie dostáva priestor zvyčajne až v následnej katechéze. Reakciou na Ježišovo konanie dobra bolo paradoxne zlo; zavesili ho na drevo a zabili (v. 39). V tejto vete je zase zhrnutý celý pašiový príbeh tak podrobne vyrozprávaný v evanjeliách. Kerygma nekonkretizuje, kto ho zavesil na drevo a zabil. Nám automaticky napadne zradca Judáš, židovská veľrada, Pilát a vojaci. Tu je podmet taktne zamlčaný, čo môže naznačovať, že cieľom kerygmy nie je ukazovať prstom a obviňovať z Ježišovej smrti iných. Skutky zloby aj tak nemajú posledné slovo; to patrí Bohu, ktorý Ježiša vzkriesil (v. 40).

Už sme spomenuli Ježišovo chodenie po zemi. Najhlbšiu stopu vtlačil Ježiš tomuto svetu svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. V jeho šľapajach kráčajú svedkovia (v. 41), prostredníctvom ktorých sa štafeta odovzdáva ďalej (v. 42). Oni okúsili Ježišovu lásku, a stali sa jej hlásateľmi. Stolovali s Ježišom po jeho vzkriesení (v. 41); mali s ním dôverný vzťah (Pervo, 281), ale aj medzi nimi samými vzniklo pravé bratstvo a stali sa ľuďmi, ktorí sa „nežerú“ navzájom, ale jedia spolu (Fausti, 561). Vzkriesený Kristus chce prísť ku každému človekovi s odpustením hriechov (v. 43). V Cézarei v dome stotníka Kornélia ho prijali a na všetkých zostúpil Duch Svätý (v. 44).

Otvorme dvere novému životu. Otvorme sa dobru, pusťme Ježiša dovnútra. Všetkým čitateľkám a čitateľom prajem požehnanú Veľkú noc naplnenú radosťou a pokojom.

Foto: Noemi
Literatúra:
FAUSTI, S., Skutky apoštolů 1. Kapitoly 1–12 (Praha 2017).
HELLER, J., Jak orat s čertem (Praha 2012).
PERVO, RICHARD I., Acts: a commentary on the Book of Acts (ed. H. W. ATTRIDGE) (Hermeneia—a Critical and Historical Commentary on the Bible; Minneapolis, MN 2009).