Kvetná nedeľa – slovo k prvému čítaniu (Iz 50,4–7)

(4) Pán, Boh, mi dal jazyk učeníka, aby som vedel milým slovom posilniť unaveného. Každé ráno prebúdza môj sluch, aby som počúval ako učeník. (5) Pán, Boh, mi otvoril ucho. A ja som neodporoval, nazad som neustúpil. (6) Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali. Tvár som si nezakryl pred potupou a slinou. (7) Pán, Boh, mi pomáha, preto nebudem zahanbený. On zatvrdil moju tvár sťa kremeň a viem, že sa nezahanbím.

Iz 50,4–7
Audionahrávka zamyslenia…

Sväté písmo vykresľuje vzťah medzi Bohom a človekom ako obojstrannú dynamiku volania a odpovedania (Berges, 93). Boh povzbudzuje Jeremiáša: „Volaj ku mne a vyslyším ťa a oznámim ti veľké, nevystihnuteľné veci“ (Jer 33,3) a u proroka Zachariáša čítame: „On bude vzývať moje meno a ja ho vyslyším, poviem: To je môj ľud, a on povie: “Pán je môj Boh.”“ (Zach 13,9). Keď sa volanie stretne s odpoveďou, komunikácia je úspešná. Prorok Izaiáš nám v úvode 50. kapitoly, z ktorej je naše dnešné liturgické čítanie, hovorí najprv o neúspešnom pokuse o kontakt; Boh volá, ale nikto mu neodpovedá (v. 2).

Bezprostredne po správe o nevydarenej komunikácii medzi Bohom a obyvateľmi Jeruzalema nasleduje v Izaiášovi tretia pieseň o Pánovom služobníkovi. V jeho prípade je komunikácia v poriadku. Služobník na rozdiel od Jeruzalemčanov reaguje na Božie volanie. Na intenzívnom kurze učeníctva Boh ráno čo ráno prebúdza jeho sluch a on sa učí odovzdávať posolstvo spásy a povzbudzovať unavených (v. 4). Ráno je v Písme časom spásy, časom záchrany a plesania (Berges, 102). Žalmista sa preto modlí: „Hneď zrána nás naplň svojou milosťou a budeme jasať a radovať sa“ (Ž 90,14) a dodáva: „Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou“ (Ž 143,8).

Izaiáš v tretej piesni pridáva nový prvok, ktorý sa v predošlých dvoch piesňach nevyskytoval. Hovorí o bolesti, ktorá dolieha na Pánovho služobníka. Toto vonkajšie (chrbát) aj vnútorné utrpenie (líca, tvár) je odzrkadlením sporu medzi ohlasovateľmi spásy vracajúcimi sa z Babylonu a pochybovačmi, ktorí zostali bývať v Jeruzaleme (Berges, 101). Prekážkou prijatia posolstva spásy je práve skepticizmus. V Izaiášovi čítame o veľkej trpezlivosti, s ktorou Boh lieči celý svoj ľud z tejto nebezpečnej choroby a zároveň vidíme, aký je proces uzdravenia náročný.

Pre nás kresťanov je ráno v Biblii odkazom na veľkonočné ráno a Pánovho služobníka spoznávame v osobe nášho Spasiteľa Ježiša Krista. On vstupuje do našich sklamaní, neistoty a beznádeje ako lekár a záchranca. V dňoch Veľkého týždňa od Kvetnej nedele po Veľkonočné trojdnie Ježišovho umučenia a zmŕtvychvstania môžeme napriek vonkajším okolnostiam osobnejšie zakúsiť, že spása je blízko. Nechajme sa chytiť za srdce Božím slovom, aby bolo svetlom pre naše nohy. A ticho týchto dní nech je nám osviežením a liekom. Požehnanú poslednú pôstnu nedeľu a celý Veľký týždeň.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: ESPÉ – Hosanna
Literatúra:
BERGES, U., Jesaja 49–54 (Herders Theologischer Kommentar zum Alten Testament; Freiburg; Basel; Wien 2015).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.