5. pôstna nedeľa B – slovo k prvému čítaniu (Jer 31,31–34)

(31) „Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, keď uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu; (32) nie takú zmluvu, akú som uzavrel s ich otcami v ten deň, keď som ich vzal za ruku a vyviedol z egyptskej krajiny, a oni túto zmluvu porušili, hoci ja som bol ich Pánom, hovorí Pán. (33) Takáto bude zmluva, ktorú po tých dňoch uzavriem s domom Izraela, hovorí Pán: Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem ho do ich srdca; ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. (34) Nik nebude poúčať svojho blížneho ani brat brata slovami: ‚Poznaj Pána!‘, lebo ma budú poznať všetci, malí i veľkí, hovorí Pán. Odpustím im ich neprávosť a na ich hriech si už nespomeniem.“

Jer 31,31–34
Audionahrávka zamyslenia…

Dnešné liturgické čítanie z proroka Jeremiáša sa počúva veľmi príjemne. Prináša totiž hlboko pozitívne posolstvo. Boh sľubuje, že s Izraelom uzavrie novú zmluvu. Táto zmluva vytvorí nový vzťah medzi ním a vyvoleným národom; on bude ich Bohom a oni budú jeho ľudom. Novosť zmluvy sa konkrétne prejaví v troch oblastiach: Boží zákon (hebr. Tóra) bude vpísaný v srdci človeka; všetci budú poznať Boha a ich hriechy budú odpustené.

Jedinečný charakter nášho textu umocňuje fakt, že takéto kladné vyjadrovanie nie je u Jeremiáša vôbec samozrejmé. Prorok v celom svojom spise poukazuje na nevernosť Izraela a ostro kritizuje jeho kráľov; varuje pred prichádzajúcim nešťastím a ohlasuje Boží súd. Aj Jeremiášove osobné vyznania sú plné bolesti a naznačujú, aký náročný a miestami až tragický bol jeho život v službe proroka. Významnou výnimkou je tzv. Kniha potešenia (kap. 30–31), ktorá je bohatým prameňom nádeje. Jej súčasťou je aj náš dnešný úryvok.

Druhá kniha Machabejcov pozná tradíciu, podľa ktorej prorok Jeremiáš na Boží pokyn skryl archu, v ktorej sa uchovávali kamenné tabule Desatora, spolu so stánkom a kadidlovým oltárom do jaskyne na neznámom mieste (2 Mach 2,5–8). Odvtedy je archa stratená. Úvod Knihy proroka Jeremiáša nehovorí o ukrytí archy, ale o tom, že v obnovenom Jeruzaleme sa na archu Pánovej zmluvy jednoducho zabudne (Jer 3,16). Naše čítanie vysvetľuje, že sa stane nepotrebnou, lebo jej funkciu uchovávania Božieho zákona preberie ľudské srdce (Keown, 133).

Poznanie božstva bolo v mnohých náboženstvách vyhradené len úzkemu okruhu vybraných, ktorí mali prístup k posvätnu, vykonávali kult a tlmočili ostatným vôľu božstva. Mohol to byť otec rodiny, kmeňový náčelník, kráľ, prípadne kňaz. V Izraeli spomínané osoby a neskôr najmä kňazi zastupovali Boha pred ľudom pri vyhlasovaní nariadení a tiež ľud pred Bohom, keď prinášali obety (Heller, 62–63.66–68). Jeremiáš však hovorí o dobe, v ktorej budú mať prístup k Bohu všetci (v. 34).

Keď sa pozrieme na svoj život viery, pravdepodobne nájdeme osoby, ktorým vďačíme za inšpiráciu a pomoc na ceste. Buďme za nich vďační! Jednotlivci aj spoločenstvo majú dôležitú úlohu pri odovzdávaní viery najmä v tom, že ukazujú dobrý príklad a poslúžia svojimi skúsenosťami. No dôležité je hlavne to, čo sa odohráva medzi mnou a mojím Bohom. V Ježišovi Kristovi Boh sám obnovil ľudskú schopnosť poznať ho. Ježiš v plnej miere vzťahuje na seba Jeremiášovo proroctvo, keď hovorí, že vyzdvihnutím na kríž všetkých pritiahne k sebe (Jn 12,32).

Krstom sme boli ponorení do príťažlivej dynamiky Ježišovho kríža, smrti a zmŕtvychvstania. Nech v týchto dňoch veľkého pôstu rastieme v poznaní Boha. Nech si on sám priťahuje k sebe svoju cirkev aj všetkých ľudí. A my sa snažme poslúžiť dobrým svedectvom.

Staršie zamyslenie k aktuálnemu čítaniu nájdete tu.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Braňo Letko – Ty si môj Pán
Literatúra:
HELLER, J., Hlubinné vrty (Praha 2008).
KEOWN, G. L., Jeremiah 26–52 (Word Biblical Commentary; Dallas 1995) XXVII.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *