Pondelok po 2. pôstnej nedeli – slovo k prvému čítaniu (Dan 9,4b–10)

(4b) Pane, Bože veľký a hrozný, ktorý zachovávaš zmluvu a si láskavý k tým, čo ťa milujú a zachovávajú tvoje nariadenia. (5) Zhrešili sme, konali sme ničomne a žili bezbožne; vzopreli sme sa a odklonili od tvojich nariadení a od tvojich ustanovení. (6) Neposlúchali sme tvojich sluhov, prorokov, ktorí v tvojom mene hovorili k našim kráľom, našim kniežatám, našim otcom i všetkému ľudu krajiny. (7) Tebe, Pane, pristane spravodlivosť a nám zahanbená tvár, akú majú dnes mužovia Judey, obyvatelia Jeruzalema a všetci Izraeliti, blízki i vzdialení po rozličných krajinách, do ktorých si ich rozohnal, pretože porušili vernosť voči tebe. (8) Nám, Pane, našim kráľom, našim kniežatám a našim otcom pristane zahanbená tvár, lebo sme zhrešili proti tebe. (9) No Pánovi, nášmu Bohu, svedčí milosrdenstvo a zľutovanie, pretože sme odstúpili od teba (10) a nepočúvali sme hlas Pána, svojho Boha, a nekráčali sme podľa jeho zákonov, ktoré nám dal prostredníctvom svojich sluhov, prorokov.

Dan 9,4b–10

Starozákonná Kniha Daniel, z ktorej je dnešné liturgické čítanie, má svoj pôvod vo veľmi špecifickej situácii prenasledovania Židov počas vlády Antiocha Epifana (168–164 pred Kr.). Kým Knihy Machabejcov považujú za príčinu tohto prenasledovania politiku, proti ktorej sa Židia bránia predovšetkým ozbrojeným bojom, Daniel ju vidí v zápase duchovných mocností. Jeho apokalyptický (t. j. odhaľujúci) prístup k tomu, čo sa deje okolo, dáva prenasledovaným Židom slobodu zotrvať v dôvere, aj keby mali prísť o život. Silným motívom je pre nich nádej na vzkriesenie mŕtvych (Collins, 60–61).

Veľká nádej sa ukrýva aj v našom čítaní. Daniel sa v 9. kapitole odvoláva na Jeremiášovo proroctvo o sedemdesiatich rokoch, počas ktorých mala byť Izraelská krajina spustošená (Jer 25,11–12) a po ich uplynutí následne obnovená (Jer 29,10). Vzťahuje toto proroctvo na svoju dobu a vyjadruje presvedčenie, že obnova je už blízko (v. 2). Následne opakovane a veľmi jasne vyznáva hriešnosť celého Izraela (vv. 4–15) a prosí o Boží zásah (vv. 16–19). Poučné je, že Daniel nezačína modlitbu rozsiahlym zoznamom hriechov, ani neskočí hneď k prosbám. Odrazovým mostíkom je chvála Boha, ktorý je veľký a hrozný, verný a láskavý (v. 4).

Sv. Hieronym zaujímavo vysvetľuje, prečo sa Daniel tak úpenlivo modlil. Veril samozrejme, že Boh zasiahne v prospech Izraela, ale modlitbou chcel prekonať vlastný pocit bezpečia, ktorý by ho mohol priviesť až k nedbalosti, čo je urážka Boha. Trochu to pripomína žiaka, ktorý už má zaokrúhlené známky a pred sebou ešte mesiac školy. Obohacujúci je aj Kalvínov pohľad na Danielovu modlitbu. Podľa neho blízke vykúpenie podnietilo Daniela ešte vrúcnejšie sa modliť a postiť (v. 3). Je to podobné ako pri záverečnom finiši v športe; človek chce ísť naplno a nešetrí silami.

V dnešnom čítaní môžeme nájsť motiváciu pre náš pôst a modlitby. Viera, že sme vykúpení Ježišom Kristom, nás nezbavuje zodpovednosti za to, čo robíme alebo nerobíme. Na druhej strane blízkosť Ukrižovaného a Zmŕtvychvstalého nás motivuje vydať zo seba to najlepšie. Nech sa nám darí napredovať aj v tomto novom mesiaci a ďalšom pôstnom týždni. Prajem vám požehnaný deň.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: ESPé – Znovu povstávam
Literatúra:
COLLINS, J. J. – COLLINS, A. Y., Daniel: a commentary on the book of Daniel (Hermeneia—a Critical and Historical Commentary on the Bible; Minneapolis, MN 1993).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.