Štvrtok po Popolcovej strede – slovo k prvému čítaniu (Dt 30,15–20)

Mojžiš prehovoril k ľudu: (15) „Hľa, dnes ti predkladám život a šťastie i smrť a nešťastie. (16) Ak budeš poslúchať príkazy Pána, svojho Boha, ktoré ti dnes dávam, ak budeš milovať Pána, svojho Boha, kráčať po jeho cestách a zachovávať jeho nariadenia, prikázania a ustanovenia, budeš žiť: Pán ťa rozmnoží a požehná v krajine, do ktorej vojdeš a prevezmeš ju do vlastníctva. (17) Ale ak sa tvoje srdce odvráti a nebudeš počúvať, ak sa dáš zviesť a budeš sa klaňať cudzím bohom a budeš im slúžiť, (18) tak vám už dnes hovorím, že zahyniete a nepobudnete dlho v krajine, do ktorej vojdeš, keď prejdeš cez Jordán, aby si ju vzal do vlastníctva. (19) Nebo i zem volám dnes za svedkov proti vám, že som vám predložil život i smrť, požehnanie i kliatbu: vyvoľ si život, aby si žil ty aj tvoje potomstvo; (20) miluj Pána, svojho Boha, poslúchaj jeho hlas a viň sa k nemu – lebo on je tvoj život a dlhý vek – a budeš bývať v krajine, o ktorej Pán prisahal tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, že im ju dá.“

Dt 30,15–20

Štyridsaťdňové Pôstne obdobie je most medzi starým a novým životom. Pripomína nám štyridsať rokov, ktoré ubehli od vyjdenia Izraelitov z Egypta (exodus) až po vstup do Zasľúbenej krajiny (eisodus). Obdobie putovania púšťou z otroctva na slobodu je retrospektívne zhrnuté v Knihe Deuteronómium, z ktorej je dnešné liturgické čítanie. Izraeliti stoja na hraniciach Kanaánu, Boh im cez Mojžiša robí reflexiu minulosti a ponúka víziu budúcnosti.

História Izraela by sa dala skrátene vyjadriť tromi slovami: vyviedol – skúšal – voviedol. Boh vyviedol svoj ľud z Egypta (Dt 4,20), počas putovania púšťou ho skúšal (Dt 8,2) a priúčal slobode, aby ho napokon voviedol do novej vlasti. Náš úryvok a celá Kniha Deuteronómium k tejto trojici pridáva ďalšie slovo: prevziať do vlastníctva (vv. 16.18). Cieľom nie je zanechať Egypt, ani uviaznuť na púšti. Nejde len o krátke nahliadnutie do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom (Dt 6,3). Zasľúbená zem sa má stať pre Izrael skutočným domovom. To však nie je automatické. Kľúč k trvalému bývaniu v krajine sa podľa dnešného čítania nachádza v ľudskom srdci.

Kým v modernom ponímaní srdce reprezentuje city, ktoré môžu byť veľmi premenlivé, v biblickom chápaní je srdce centrom osoby; dokáže počúvať Boží hlas a riadiť sa ním. Preto Mojžiš v dnešnom čítaní hovorí Izraelitom: „ak sa tvoje srdce odvráti a nebudeš počúvať… nepobudnete dlho v krajine“ (vv. 17.18). Ale platí to aj naopak: „miluj Pána, svojho Boha, poslúchaj jeho hlas a viň sa k nemu… a budeš bývať v krajine“ (v. 20). V srdci sa odohráva voľba (Varšo, 315) medzi životom a dobrom na jednej strane a smrťou a zlom na strane druhej (v. 15). Keď sa srdce rozhodne pre Boha, začnú sa plniť dávne prisľúbenia (Dt 6,23) a Izrael získa stabilný domov.

Na Popolcovú stredu nás prorok Joel vyzval, aby sme sa k Bohu obrátili celým svojím srdcom. Obrátenie a pôst majú byť úplné (celým) a osobné (svojím). Tým je vyjadrená radikálna zmena životného smerovania (Varšo, 314–315). Dnes nám Písmo ukazuje, že domov v Zasľúbenej krajine sa nezískava mečom, ale srdcom. Obrátenie sa k Bohu celým srdcom je dôležitý krok aj pre nás kresťanov. Veríme, že naša vlasť je v nebi (Flp 3,20), ale keď sa privinieme k Bohu, tak tento pozemský domov, ktorý Boh stvoril a vykúpením pretvoril (Liturgia hodín, 3. týždeň, nedeľa), bude o čosi viac odrážať nebeskú vlasť a stane sa prívetivejším miestom pre život.

Nech nás pôst približuje viac k Bohu a navzájom aj k sebe. Všetkým prajem pokojný deň.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Dominika Gurbaľová – Odpusť, Pane
Literatúra:
VARŠO, M., Ozeáš, Joel, Amos (Kežmarok 2015).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.