(8) Štefan plný milosti a sily, robil veľké divy a znamenia medzi ľudom. (9) Tu vstali niektorí z takzvanej synagógy Libertíncov, Cyrénčanov a Alexandrijčanov a z tých, čo boli z Cilície a Ázie, a hádali sa so Štefanom. (10) Ale neboli schopní čeliť múdrosti a Duchu, ktorým hovoril. (54) Keď to počuli, pukali im srdcia od zlosti a zubami škrípali proti nemu. (55) Ale on, plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha (56) a povedal: „Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha.“ (57) Strašne vykríkli, zapchávali si uši a všetci sa naňho vrhli. (58) Vyhnali ho za mesto a kameňovali. Svedkovia si odložili šaty k nohám mladého muža, ktorý sa volal Šavol. (59) Štefana kameňovali a on sa modlil: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.“ (60) A len čo to povedal, zomrel.
Sk 6,8–10; 7,54–60
Druhý sviatok vianočný sa spája s mučeníkom svätým Štefanom. Nie je to vianočná postava, a na otázku, prečo ho slávime hneď na ďalší deň po Narodení Pána 26. decembra, by najlepšie odpovedali historici a odborníci na liturgiu. Isté je, že vo východnej cirkvi, kde sa Narodenie Pána slávilo 6. januára spolu so Zjavením Pána, bol už koncom 4. storočia jeho sviatok práve 26. decembra. Ten istý decembrový dátum je doložený v západnej cirkvi na začiatku 5. storočia (Buchberger, 1051). Pozrime sa, čo majú spoločné Ježišovo narodenie a Štefanova smrť z biblického hľadiska.
Lukášovo rozprávanie o Betlehemských udalostiach spomína Pánovu slávu, ktorá ožiarila pastierov (Lk 2,9). O pár riadkov ďalej nebeské zástupy ospevujú Božiu slávu známym zvolaním: „Sláva Bohu na výsostiach“ (Lk 2,14). Potom tu máme dnešné liturgické čítanie zo Skutkov apoštolov a v ňom diakona Štefana, ktorý zoči-voči svojim protivníkom naplneným zlobou vidí pri pohľade na nebo Božiu slávu (v. 55). Styčným bodom medzi Vianocami a Štefanom je teda Božia sláva. Čo majú naše texty na mysli, keď sa zmieňujú o Božej sláve?
V skratke môžeme povedať, že novozákonní autori vo všeobecnosti pod Božou slávou rozumejú božský majestát, božský jas, Božiu moc (Kittel, 247). Neviditeľný Boh, ktorý prebýva v neprístupnom svetle, sa dáva viditeľne poznať ľuďom. Pre pastierov z úvodu Lukášovho evanjelia je zjavenie Božej slávy štart; dostávajú impulz, aby sa pohli. Vystavení Božiemu jasu sa najprv vyľakali, ale po prvotnej ustráchanej reakcii sa smelo vybrali do Betlehema. Pre mučeníka Štefana je videnie Božej slávy cieľ, resp. posilnenie, aby sa nenechal vystrašiť pred finišom.
Vďaka videniu Božej slávy došli pastieri do Betlehema a Štefan do neba k svojmu Spasiteľovi. Nech nás v rôznych okolnostiach nášho života povzbudzuje Prológ Jánovho evanjelia, ktorý po známych slovách o tajomstve vtelenia „A Slovo sa telom stalo…“ dodáva: „A my sme uvideli jeho slávu, slávu akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“ (Jn 1,14). Podľa Jána môžeme pomocou viery spoznať v človekovi Ježišovi jednorodeného Božieho Syna a vidieť jeho slávu.
Prosme novonarodeného Spasiteľa, aby rozmnožoval našu vieru, posilňoval v nás nádej a roznecoval lásku. Všetkým, a najmä oslávencom Štefanom, požehnaný vianočný čas.
Na našej stránke si môžete prečítať staršie zamyslenie o Štefanovi – mužovi činu a Štefanovi – mužovi slova.
Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Pavol Habera – Pokoj vám
Literatúra:
KITTEL, G., Theological dictionary of the New Testament 2 (Grand Rapids, MI 1964).
BUCHBERGER, M., Lexikon für Theologie und Kirche 9 (Freiburg 1986).
