Svätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa B – slovo k prvému čítaniu (Gn 15,1–6; 21,1–3)

(15,1) Pán povedal Abramovi vo videní: „Neboj sa, Abram! Ja som tvoj ochranca a tvoja odmena bude nesmierna.“ (2) Abram povedal: „Pane, Bože, čože mi dáš? Odchádzam bezdetný a dedičom môjho domu bude damaský Eliezer.“ (3) A Abram dodal: „Veď si mi nedal potomka a môj domáci sluha bude mojím dedičom.“ (4) Ale Pán mu povedal: „Ten nebude tvojím dedičom. Tvojím dedičom bude ten, čo vzíde z tvojho lona.“ (5) Vyviedol ho von a povedal mu: „Pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak môžeš.“ A uistil ho: „Také bude tvoje potomstvo.“ (6) On uveril Pánovi a to sa mu počítalo za spravodlivosť. (21,1) Pán navštívil Sáru, ako prisľúbil, a splnil Sáre, čo povedal. (2) I počala a porodila Abrahámovi syna v jeho starobe, v čase, ktorý mu predpovedal Boh. (3) A Abrahám dal svojmu synovi, ktorého mu porodila Sára, meno Izák.

Gn 15,1–6; 21,1–3
Audionahrávka zamyslenia…

Liturgické čítanie na Nedeľu svätej rodiny z Knihy Genezis rieši v dvoch dejstvách (Gn 15 a Gn 21) otázku Abrahámovho očakávaného potomstva. Čitateľ už z predchádzajúcich kapitol vie o povolaní Abrama, pri ktorom mu Boh sľúbil, že z neho urobí veľký národ (Gn 12,2). Poznáme aj Boží prísľub, podľa ktorého Abrahámovho potomstva bude toľko ako prachu na zemi a dostane do vlastníctva krajinu Kanaán (Gn 13,14–16). Čas však neúprosne plynie a tento starý muž je stále bezdetný. Na jeho rozpoložení zdanlivo nič nemení ani to, že je prvý v Biblii, kto počuje neskôr tak často opakované povzbudzujúce slová: „Neboj sa!“ (15,1).

Boh nabáda Abrama, aby odložil strach. Výzva nebáť sa je uvedená typickou frázou, ktorá uvádza Božie zjavenie prorokovi (Wenham, 327). Hebrejský text doslova píše, že Pánovo slovo sa stalo Abramovi vo videní (15,1). Čo sa teda zmenilo s príchodom Božieho slova? Abram, ktorý bol doteraz iba „nemý“ poslucháč, začína komunikovať s Bohom. Božie slovo v ňom rodí slovo. Je schopný osloviť Boha a vyjadriť svoje námietky. Pekné je, že Boh mu nebráni klásť nepríjemné otázky. Necháva mu priestor, aby vyjadril všetko, čo má na srdci a pozorne počúva. Ďalšie ovocie Božieho slova je viera. Prvé dejstvo sa končí konštatovaním, že Abram „uveril Pánovi“ (15,6).

Druhé dejstvo čítania nás prenáša o niekoľko kapitol ďalej. Medzitým sa toho veľa udialo. Narodil sa Izmael (Gn 16) a Abram bol premenovaný na Abraháma (Gn 17); traja tajomní hostia oznámili narodenie Izáka (Gn 18) a bola zničená Sodoma s Gomorou (Gn 19). V Abrahámovom príbytku sú takpovediac starozákonné Vianoce, lebo jeho manželka Sára mu porodila syna, ktorému dali meno Izák (21,3). Keby sme čítali, čo nasleduje, videli by sme, že príbeh má ďaleko od idylky. Dôležité je vo všetkom peknom aj náročnom nestratiť zo zreteľa toho, ktorý tvorí nový život (Brueggemann, 135–136) a spĺňa slovo, ktoré dal.

Nech sú naše rodiny miestami, kde sa pestujú dobré vzťahy a žije viera v Boha. Nech sa v nich uskutočňujú Božie prisľúbenia. Požehnanú a pokojnú nedeľu svätej rodiny.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Mládežnícky zbor Krista Kráľa – Raduj sa svet
Literatúra:
BRUEGGEMANN, W., Genesis (Interpretation, a Bible Commentary for Teaching and Preaching; Atlanta 1982).
WENHAM, G. J., Genesis 1–15 (Word Biblical Commentary; Dallas 1987) I.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.