Svätého Mateja, apoštola – slovo k prvému čítaniu (Sk 1,15–17.20–26)

(15) V tých dňoch vstal Peter uprostred bratov – bolo tam zhromaždených asi stodvadsať ľudí – a povedal: (16) „Bratia, muselo sa splniť Písmo, kde predpovedal Duch Svätý ústami Dávida o Judášovi, ktorý bol vodcom tých, čo zajali Ježiša; (17) patril do nášho počtu a dostal podiel na tej istej službe. (20) Lebo v knihe Žalmov je napísané: ‚Jeho príbytok nech spustne a nech niet nikoho, kto by v ňom býval,‘ a: ‚Jeho úrad nech prevezme iný.‘ (21) Treba teda, aby sa z týchto mužov, čo boli s nami celý čas, keď medzi nami žil Pán Ježiš, (22) počnúc Jánovým krstom až do dňa, keď bol od nás vzatý, aby sa jeden z nich stal s nami svedkom jeho zmŕtvychvstania.“ (23) A tak postavili dvoch: Jozefa, ktorý sa volal Barsabáš, s prímením Justus, a Mateja. (24) A modlili sa: „Pane, ty poznáš srdcia všetkých ľudí; ukáž, ktorého z týchto dvoch si si vyvolil, (25) aby zaujal miesto v tejto službe a apoštoláte, ktorým sa Judáš spreneveril, aby odišiel na svoje miesto.“ (26) Potom im dali lósy a lós padol na Mateja. I pripočítali ho k jedenástim apoštolom.

Sk 1,15–17.20–26

Skôr, než sa dostaneme k voľbe Mateja, zastavme sa ešte pri osobe Judáša, ako ho predstavuje Lukáš v evanjeliu a Skutkoch. Sám Ježiš si ho vybral spomedzi množstva svojich učeníkov do skupiny Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi (Lk 5,13n). V pašiovom rozprávaní sa dočítame, že Judáš, do ktorého vošiel satan (Lk 22,3), viedol tých, čo prišli zajať Ježiša a bozkom ho zradil (Lk 22,47–48). O Judášovej smrti hovorí z evanjelií iba Matúšovo (Mt 27,3–10). Marek a Ján o jeho tragickom konci mlčia. Lukáš ho poslednýkrát spomína v Skutkoch práve v dnešnom čítaní. Lekcionár však vynecháva zmienku o smrti, čo je škoda, pretože by sme videli, že cirkevná tradícia uchovala vlastne dve verzie. Podľa Skutkov zomrel tak, že spadol dolu hlavou. Dôležitejšia, ako spôsob smrti, je neprávosť (Sk 1,18), ktorej sa dopustil. Ešte dôležitejšie je, že Boh dokáže napraviť aj dôsledky tej najväčšej zrady.

Svoje o tom vie aj Peter, ktorý teraz iniciuje zaplnenie Judášovho miesta v zbore Dvanástich. Nechýbalo veľa, aby sa nahrádzalo aj jeho miesto, pretože zradil Ježiša. Bol slabý, dokonca najslabší, urobil veľkú chybu, ale bolo mu odpustené. Preto môže druhým dosvedčovať, že Ježiš je verný, aj keď my sme neverní (Fausti, 64–65). Peter argumentuje slovami Písma: „Jeho úrad nech prevezme iný.“ (Ž 109,8). Je potrebné obnoviť počet Dvanástich, lebo Boh práve cez nich chce adresovať posolstvo spásy dvanástim kmeňom Izraela, ktoré sa zhromaždia na Turíce v Jeruzaleme (Fitzmyer, 221). Kto je vhodnejší kandidát, aby bol svedkom Ježišovho zmŕtvychvstania (v. 22)? Možno by sme vybrali Jozefa, ktorého volali Barsabáš (syn šabatu) a mal prímenie Justus (spravodlivý). Ale Boh ukázal na neznámeho Mateja (Boží dar).

Je radosť vyberať si medzi dobrým a dobrým. Spoločenstvo sa modlí a následne sa losuje. Modlitba je krátka, ale hlboká a inšpiratívna. Začína sa oslovením Pane, ty poznáš srdcia všetkých ľudí (v. 24). Pánom je Ježiš; on obnovuje spoločenstvo svojich apoštolov. Keď dnes Pán hľadí do nášho srdca, nech v ňom nájde dobro. A spolu s apoštolom Matejom sa snažme byť pre druhých darom od Boha.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Bárka (Pán zastavil sa na brehu)
Literatúra:
FAUSTI, S., Skutky apoštolů 1. Kapitoly 1–12 (Praha 2017).
FITZMYER, J. A., The Acts of the Apostles (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.