Utorok po 5. veľkonočnej nedeli – slovo k prvému čítaniu (Sk 14,19–28)

(19) Z Antiochie a Ikónia prišli Židia, naviedli zástupy a Pavla kameňovali. Potom ho vyvliekli za mesto v domnení, že je mŕtvy. (20) Ale keď ho obstúpili učeníci, vstal a vošiel do mesta. Na druhý deň odišiel s Barnabášom do Derbe. (21) Aj tomu mestu hlásali evanjelium a získali mnoho učeníkov. Potom sa vrátili do Lystry, Ikónia a Antiochie. (22) Posilňovali srdcia učeníkov a povzbudzovali ich, aby vytrvali vo viere a že do Božieho kráľovstva máme vojsť cez mnohé súženia. (23) A keď im po jednotlivých cirkvách ustanovili starších, modlili sa a postili a odporúčali ich Pánovi, v ktorého uverili. (24) Potom prešli Pizídiou a prišli do Pamfýlie. (25) Hlásali slovo v Perge, odišli do Atálie (26) a odtiaľ sa odplavili do Antiochie, kde ich zverili Božej milosti na dielo, ktoré práve dokončili. (27) Keď ta došli a zhromaždili cirkev, rozpovedali, aké veľké veci s nimi urobil Boh a že pohanom otvoril dvere viery. (28) A zostali dlhší čas s učeníkmi.

Sk 14,19–28

Včera Pavol uisťoval ľudí, ktorí ich po zázraku uzdravenia chromého považovali za bohov, že spolu s Barnabášom sú smrteľní ľudia (Sk 14,15). Dnes svoju smrteľnosť na vlastnej koži zakúsil. Kameňovali ho a mysleli si, že je mŕtvy (v. 19). Vidíme tu najprv veľkú nestálosť, impulzívnosť pohanských zástupov. Tí istí, ktorí sa nechajú Pavlom a Barnabášom presvedčiť, aby im neobetovali, sa krátko nato nechajú nahovoriť Židmi, aby Pavla lynčovali (Pervo, 360). Ako ľahko sa dá zmanipulovať dav a ako veľmi si musíme dávať pozor na manipuláciu (Fausti, 74). Boh svoje dcéry a svojich synov vedie v slobode tak, že sa zvnútra dotýka ich srdca.

Pavla kameňujú a nám to pripomína iné kameňovanie zo Skutkov apoštolov, do ktorého bol tiež zaangažovaný. Bolo to kameňovanie diakona Štefana a Pavol bol na strane rozvášneného davu. Zvykne sa hovoriť, že kto čím hreší, tým trestaný býva. Ale teraz to už nie je ten Pavol, ktorý dychtivo prenasledoval Ježišových nasledovníkov. Preto vnímať dnešnú udalosť ako daň, ktorú musel Pavol zaplatiť za svoj starý život, by nebolo celkom správne. Ako nasledovník Ježiša dostáva podiel na utrpení svojho Pána. Zároveň sa napĺňa tajomný Ježišov výrok, ktorý o Pavlovi počul Ananiáš: „ja mu ukážem, koľko musí trpieť pre moje meno“ (Sk 9,16).

Nevieme presne, ako sa mohlo stať, že tí, čo Pavla kameňovali, sa nepresvedčili o jeho smrti. Ale to, čo nasleduje, nápadne pripomína súčasnú kinematografiu (Pervo, 360): Pavol nepotrebuje čas na rekonvalescenciu a bez zjavných známok zranení vstáva a vchádza do mesta. Navyše hneď ďalší deň sa vydáva na náročnú sedemdesiatkilometrovú cestu z Lystry do Derbe. Veľmi pekný rozmer tomu celému dávajú učeníci. Lukáš uvádza, že polomŕtveho Pavla obstúpili učeníci (v. 20). Uprostred spoločenstva veriacich prekvitá život (Fausti, 75), lebo sa v ňom nachádza vzkriesený Ježiš.

Vzbudzujme si počas veľkonočného obdobia vieru v Ježišovu prítomnosť. Nenechajme sa strhnúť davom a tešme sa, že sme slobodní Boží synovia a dcéry.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Môjmu Bohu Kráľovi
Literatúra:
FAUSTI, S., Skutky apoštolů 2. Kapitoly 13–28 (Praha 2017).
PERVO, R. I., Acts: a commentary on the Book of Acts (Hermeneia; Minneapolis, MN 2009).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.