Krst, ktorý je ústrednou témou dnešného evanjelia, je začiatkom niečoho nového. Nové je stále pekné a zaujímavé. Má pre nás veľkú hodnotu. Aj tento kalendárny rok začal plný nových vecí, faktov, informácií. Avšak k tomu, aby sme vedeli kráčať správnym smerom, je potrebné vychádzať z histórie a historických skúseností. Dnes, na začiatku kalendárneho roka, majme na pamäti slová Pána Ježiša: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ (JN 15,5) Dôvera v Božiu pomoc pri každodennej činnosti smerujúcej k napredovaniu človeka je veľmi dôležitá. „Najväčšou silou v službách rozvoja je preto kresťanských humanizmus, ktorý bude oživovať lásku, dá sa viesť pravdou a bude prijímať jedno i druhé ako trvalý Boží dar. Ochota slúžiť Bohu nás otvára aj pre službu bratom, ako aj pre život chápaný ako solidárne a radostné poslanie. A naopak, ideologická uzavretosť voči Bohu a ľahostajnosť ateizmu, ktoré zabúdajú na Stvoriteľa a predstavujú riziko, že sa zabudne i na ľudské hodnoty, znamenajú dnes jednu z najväčších prekážok rozvoja. Humanizmus, ktorý vylučuje Boha, je nehumánny humanizmus. Jedine humanizmus otvorený voči absolútnu nás môže viesť v presadzovaní a realizácii foriem sociálneho a občianskeho života na poli štruktúr, inštitúcií, kultúry, étosu a chrániť nás pred nebezpečenstvom, že sa staneme väzňami momentálnych módnych trendov. Vedomie nezničiteľnej Božej lásky je nám oporou v namáhavom a vzrušujúcom nasadení za spravodlivosť a rozvoj národov, v úspechoch i neúspechoch, pri ustavičnom hľadaní spravodlivého usporiadania ľudských záležitostí.“ (Benedikt XVI. – Caritas in veritate) V tomto bode, je potrebné sa obzrieť späť. Čo sme v minulosti spravili správne a čo nesprávne? „Zahľadení do momentu prežívania a hodnotenia stavu tu a teraz, strácame schopnosť pomenovania skutočnosti, a teda riešení. Hľadáme vinníkov, a nie príčiny. A „topíme sa“ v množstve protichodných návodov na liečbu. Pričom diagnóza nie je určená.“ (Iveta Radičová – Krízy dôvery. Svet 2013. The Economist.) „Pri rozmýšľaní nad Slovenskom v roku 2013 uvažujem, ako má naša krajina vyzerať v dlhšej budúcnosti a aký krok by mala na ceste k nej urobiť budúci rok. Berúc do úvahy prehlbovanie krízy, finančnej, ekonomickej, krízy dôvery a aktuálne krízy spotreby. Aká ešte príde? Pridám jednu, ktorá je u nás minimálne na rovnakej úrovni ako všetky predchádzajúce. Kríza hodnôt a pravidiel v spoločnosti. Podarí sa na tom niečo zmeniť v budúcom roku? … Osobne som smutný z toho, že máme tak málo národných vzorov a hrdinov, ktorí by nám svojimi vzorcami správania zaplnili tento prázdny priestor. Môžem len konštatovať, že stále vysoko boduje Jánošík a jeho „bohatým brať, chudobným dávať“. Prajem nám a našej krajine prestať sa definovať oportunisticky voči iným a zamýšľať sa viac nad tým a akými chceme byť. Vo firemnom prostredí sa tým zaoberáme neustále. Chceme sa držať hodnôt a byť tak atraktívny pre zákazníkov a zamestnancov. V kontexte krajiny a štátu treba začať od overených hodnôt, ku ktorým sa aj oficiálne hlásime.“ (Daniel Kollár – Zamyslime sa: Akí chceme byť?, Svet 2013. The Economist.) „Božia láska nás vyzýva, aby sme opustili to, čo je obmedzené a neúplné, dáva nám odvahu konať a napredovať v hľadaní dobra pre všetkých, hoci sa neuskutoční okamžite, a tiež keď to, čo sa podarí uskutočniť nám, politickým autoritám a ekonomickým pracovníkom, je vždy menej než to, po čom túžime. Boh nám dáva silu bojovať a trpieť z lásky k spoločnému dobru, pretože on je naše všetko, naša najväčšia nádej.“ (Benedikt XVI. – Caritas in veritate.) „Štát stráca veľkú časť HDP, ktorú samozrejme zúfalo potrebuje a možno ešte vážnejšie sú dlhodobé škody spôsobené na morálne obyvateľstva. Je to „rakovina“, ktorá sa šíri do všetkých úrovní a rozožiera samotné základy fungujúcej spoločnosti. … V prípade Slovenska zohralo určite úlohu aj dedičstvo komunistického režimu, kde v zúfalom nedostatku všetkého si ľudia vytvárali vlastné účelové siete na zabezpečenie potrieb svojej rodiny. … Nastal čas konečne viesť skutočne otvorenú verejnú diskusiu. Poznanie príčin nás môže priviesť bližšie k vyriešeniu problému. Je samozrejme naivné si myslieť, že riešenie po dvadsiatich rokoch transformácie spoločnosti bude jednoduché, definitívne a rýchle. Som presvedčený, že je to možné.“ (Miroslav Trnka – Korupcia je „rakovina“ spoločnosti. Svet 2013. The Economist.) „Rozvoj potrebuje kresťanov s rukami zdvihnutými k Bohu v prosebnom geste modlitby, kresťanov vedených vedomím, že láska plná pravdy, caritas in veritate, z ktorej vychádza autentický rozvoj, nie je vytvorená nami, ale je nám darovaná. Preto i v najťažších a najzložitejších chvíľach musíme okrem uvedomelého konania mať na pamäti predovšetkým jeho lásku. Rozvoj v sebe zahŕňa pozornosť k duchovnému životu, seriózny ohľad na skúsenosť s dôverou v Boha, s duchovným bratstvom v Kristovi s vierou v Božiu prozreteľnosť a milosrdenstvo, lásku a odpustenie, so zrieknutím sa samých seba, s prijatím blížneho, spravodlivosťou a pokojom. To všetko je nevyhnutné pre premenu „sŕdc z kameňa“ na „srdcia z mäsa“, aby sa život na zemi stával „božským“ a v dôsledku toho viac hodným človeka.“ (Benedikt XVI. – Caritas in veritate.)Krst Pána nech sa aj pre nás stane novým bodom, kedy začneme prehodnocovať naše postoje v našej práci, pri nakupovaní, pri braní a poskytovaní úverov, pri projektovej a dobrovoľníckej činnosti, ako aj pri mnohých ďalších činnostiach. Berme na vedomie, že sme zodpovední za hodnoty, ktoré vyjadrujeme nielen svojimi slovami, ale aj postojmi, gestami a podobne.
© Jaroslava Kmecová, 10.1.2013
