Eva a Mária
Keď Pán viditeľne prišiel k svojim, vzal na seba ľudskú prirodzenosť, ktorú on sám udržiaval v bytí. Poslušnosťou na dreve kríža napravil neposlušnosť, ktorá sa tiež odohrala na dreve, a za podvod, ktorému podľahla panna Eva, určená mužovi, zaplatil pravdou, ako ju zvestoval anjel Panne Márii, ktorá už patrila mužovi.
Ako sa Eva dala zviesť slovom padlého anjela, aby unikla Bohu, a porušila Božie slovo, tak Mária prijala v slovách anjela radostnú zvesť, že bude nosiť Boha, a poslúchla jeho slovo. Ako sa tamtá dala naviesť, aby neposlúchla Boha, tak sa táto dala prehovoriť k poslušnosti voči Bohu. A tak sa Panna Mária stala zástankyňou panny Evy. Kristus Pán teda všetko od základu obnovil, vypovedal vojnu nášmu nepriateľovi a porazil toho, ktorý nás už na počiatku v Adamovi dostal do zajatia. Rozšliapal mu hlavu, ako to máš v knihe Genezis, kde Boh povedal hadovi: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“
V tom, ktorý sa mal narodiť zo ženy Panny podľa Adamovej podoby, ohlasuje sa ten, čo bude mieriť hadovi na hlavu. On je to potomstvo, o ktorom hovorí Apoštol v Liste Galaťanom: „Zákon skutkov bol daný dovtedy, kým nepríde potomok, na ktorého sa vzťahuje prisľúbenie.“
Ešte jasnejšie to ukazuje ten istý list slovami: „Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy.“ Nepriateľ by nebol býval riadne porazený, keby ho nebol porazil človek narodený zo ženy. Veď skrze ženu na počiatku ovládal človeka a stal sa nepriateľom človeka.
Preto aj Pán hovorí o sebe, že je Synom človeka: prvým človekom, v ktorom sa obnovuje každý tvor, čo pochádza zo ženy. A ako skrze porazeného človeka zostúpilo naše pokolenie do smrti, tak zasa skrze víťazného človeka vstávame k životu.
Z traktátu svätého biskupa Ireneja Proti bludom (Lib. 5, 19, 1; 20, 2; 21, 1: SCh 153, 248-250. 260-264)
