1. pôstna nedeľa B – slovo k prvému čítaniu (Gn 9,8–15)

(8) Toto povedal Boh Noemovi a jeho synom: (9) „Hľa, ja uzavriem zmluvu s vami a s vaším potomstvom (10) i so všetkými živými bytosťami, čo sú s vami: s vtákmi i s dobytkom a so všetkou zverou zeme, čo je s vami, so všetkým, čo vyšlo z korába; so všetkými zvieratami na zemi. (11) Uzavriem s vami zmluvu a už nikdy nezahynie všetko živé vo vodách potopy, už nikdy nebude potopa, ktorá by spustošila zem.“ (12) A Boh povedal: „Toto je znak zmluvy, ktorú uzatváram medzi mnou a vami a medzi všetkými živými bytosťami, čo sú s vami, pre všetky budúce pokolenia: (13) Do oblakov vložím svoj oblúk a bude znamením zmluvy medzi mnou a zemou. (14) Keď nahromadím oblaky nad zemou a keď sa v oblakoch zjaví dúha, (15) vtedy si spomeniem na svoju zmluvu s vami a s každou živou bytosťou, ktorá má telo. Nebudú už vody potopy a nezničia nijaké telo.“

Gn 9,8–15
Audionahrávka zamyslenia…

Noe strávil podľa Knihy Genezis v korábe celý jeden dlhý rok. Bol to rok v uzavretom priestore bez možnosti len tak hocikedy vystúpiť. Biblické rozprávanie o potope je zaujímavé okrem iného aj tým, že sa na dianie pozerá výlučne zvonku. Čitateľ má pomerne presné informácie o situácii okolo korába, ale absolútne netuší, čo sa odohráva v jeho vnútri. Všetky naše snahy o nahliadnutie „za oponu“ musia na rozdiel od archy stroskotať, pretože cieľom svätopisca nie je referovať o psychickom rozpoložení posádky, ani o tom, ako zvládali „ponorkovú chorobu“ či prítomnosť toľkých zvierat. Písmo sa nevyjadruje k „praktickým“ otázkam, ktoré prichádzajú na um modernému človeku, ale obchádza ich „posvätným mlčaním“.

Ďalšia zaujímavá vec je, že počas celého priebehu potopy mlčí aj Boh. Jeho posledné slová pred potopou sú: „Vojdi ty a celá tvoja rodina do korába…“ (Gn 7,1) a prvé po potope zase: „Vyjdi z korába ty aj tvoja žena…“ (8,16). Medzitým necháva vo svojom mene hovoriť iba všadeprítomnú vodu. Tu by som si predsa len dovolil urobiť malú sondu do vnútra archy, resp. do Noemovho vnútra. Najspravodlivejší a najbezúhonnejší (Gn 6,9) človek svojej doby je konfrontovaný s Božím mlčaním, a najčastejší zvuk, ktorý počuje, je dážď bubnujúci na drevo a špliechajúce vlny, ktoré narážajú na boky lode. Dokázal v tom dunení živlov rozpoznať Boží hlas? Alebo ho držala nad vodou spomienka na to posledné, čo mu Boh povedal? Nevieme. No isté je, že nakoniec vyšiel von a priniesol Pánovi obetu (Gn 8,18.20).

Židovskí rabíni poukazovali na fakt, že koráb nemal plachty, ani kormidlo a bol voľne unášaný vodou. To podľa nich naznačovalo, že ho neriadi človek a osud posádky závisí len od Boha. Sv. Augustín videl v korábe obraz Cirkvi (Dubovský, 252). Keď tieto pohľady spojíme, tak nám vychádza, že loď s menom Cirkev je v Božích rukách. Nemá kormidlo ani plachty, ale vezie život. Aj Katolícka cirkev na Slovensku je v Božích rukách. Už rok sme s malými prestávkami akoby uzavretí v arche a nevieme, dokedy to potrvá. No existuje opodstatnená nádej, že Boh nám opäť dopraje pocítiť pevnú pôdu pod nohami. Kým bol Noe zatvorený v korábe, Boh preňho, pre jeho blízkych a pre všetky živočíchy pripravoval vonku obnovený svet (Dubovský, 272). Verím, že ani teraz Boh nie je nečinný a koná v prospech svojho stvorenia.

Dnes som vám, milé čitateľky a čitatelia, neponúkol zamyslenie priamo k nedeľnému starozákonnému úryvku. Všimli ste si, že to bola skôr reflexia nad súvislosťami medzi Noemovým pobytom v korábe a našou aktuálnou situáciou. Dúfam, že mi to prepáčite. Pozývam vás zamyslieť sa nad tým, v čom by mohla byť Noemova situácia inšpiráciou pre nás. Mňa osobne oslovila jeho trpezlivosť a dôvera v Boha. Prajem nám všetkým veľa síl do Pôstneho obdobia a silnú nádej, že cieľ sa blíži.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: ESPé – V mojom srdci znie
Literatúra:
DUBOVSKÝ, P., Genezis (Trnava 2008).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.