12. nedeľa A – slovo k prvému čítaniu (Jer 20,10–13)

Jeremiáš povedal: (10) „Počul som potupy mnohých: Hrôza zo všetkých strán! ‚Udajte ho! A udáme ho.‘ Aj tí, čo žili so mnou v priateľstve, striehnu na môj pád: ‚Hádam sa dá oklamať, zmocníme sa ho a vypomstíme sa na ňom.‘ (11) Ale Pán je so mnou sťa mocný bojovník; preto tí, čo ma prenasledujú, padnú a nič nezmôžu, budú zahanbení, lebo nič nedosiahnu: bude to hanba večná, nezabudnuteľná. (12) Pane zástupov, čo skúšaš spravodlivého, ty skúmaš myseľ i srdce, nech vidím tvoju pomstu nad nimi, lebo tebe som zveril svoj spor. (13) Spievajte Pánovi, oslavujte Pána, veď vyslobodil život úbohého z ruky zločincov.“

Jer 20,10–13

Človek potrebuje počuť slová povzbudenia. Vždy poteší na srdci, keď sa nám dostane pochvaly, keď nám poďakujú aj za obyčajné veci, keď nás ocenia; jednoducho keď o nás hovoria dobre. V takýchto momentoch doslova rastieme a aj naše okolie cíti „pozitívnu energiu“, ktorá z nás vychádza. Sme spokojní, milí a vyrovnaní. Vtedy sa ľahšie prijíma kritika alebo napomenutie. Ťažkosti života nepôsobia tak zničujúco; dokážeme ich ustáť.

Jeremiáš v prvom čítaní dnešnej nedele o sebe nepočuje dobré veci, ale potupy (v. 10). Ide o úmyselné poškodzovanie dobrej povesti (Holladay, 555). Rovnaký hebrejský výraz dibbah je použitý napr. v Knihe Numeri pri hodnotení zvedov, ktorí mali preskúmať Kanaánsku krajinu, ale hovorili o nej nepravdy a zlomyseľne (Nm 14,36.37). V čom spočíva nepravdivosť a zlomyseľnosť Jeremiášových súčasníkov? Prorok oznamuje, že im hrozí nebezpečenstvo, lebo nepočúvajú Božie slová (Jer 19,15), avšak oni robia zodpovedným a nebezpečným jeho.

Za nepravdivým obviňovaním Jeremiáša sa skrýva strata sebareflexie. Schopnosť uznať si chybu je veľmi dôležitá. Kto ju nemá a vidí, že veci nie sú ideálne, začne obviňovať všetkých naokolo. Najčastejšie to „schytá“ ten, kto na nedostatok súdnosti poukáže, tak ako to vidíme v prípade Jeremiáša. Keď pripustíme, že nerobíme vždy všetko dobre a môžeme sa mýliť, rastieme v ľudskosti, pretože mýliť sa, je ľudské. Keď na prekonávaní svojich chýb pracujeme, je to znak veľkej zrelosti.

Jeremiáš nie je v 20. kapitole žiaden nadčlovek. Okrem potupy od ľudí, ktorú sme už spomenuli, naňho silno dolieha jeho vlastný život (vv. 14–18), ale aj prorocké povolanie (vv. 7–9). Je zobrazený ako slabý, sklamaný a znechutený. Doslova uprostred vonkajšieho a vnútorného boja sa však nachádza nádherné uistenie: „Pán je so mnou“ (v. 11). Teoreticky to často ovládame. Nech sa to stane aj našou osobnou skúsenosťou.

Pán je aj s nami. Bojuje na našej strane. Nie, aby odstránil zlých ľudí, ale aby ich premenil, obnovil, urobil dobrými. Takými chce robiť stále viac aj nás. Vstúpme dnes do dynamiky Božieho slova a posilnime sa ním. Požehnanú nedeľu 🙂

Staršie zamyslenie k dnešnému čítaniu nájdete tu.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Timothy – Môj Pán vykročí
Literatúra: HOLLADAY, W. L., Jeremiah 1: a commentary on the Book of the Prophet Jeremiah, chapters 1–25 (Hermeneia; Philadelphia 1986).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.