151. žalm

[obrazky.4ever.sk] ruky v tvare srdca 154603Ešte hodina náboženstva a bude. Školský deň skončí v spomienkach, alebo v dajakých veeeľmi intelektuálnych zápisoch. Pche. Dajte sa vypchať! Takto, alebo aspoň úplne podobne si pomysleli siedmaci, keď zazvonilo na poslednú hodinu.

Pán kaplán sa nenechal vyrušovať. Ako by naňho nevplývalo, že je to dnes posledná vyučovacia hodina, že všetkým na hlavu svieti slnko… a vôbec, keď je čas obeda, treba ísť na obed. Všetko ostatné je omyl.

„Prečítajte si evanjelium Lk 24, 35-48 a napíšte, čo by ste povedali Pánu Ježišovi, keby teraz prišiel osobne do našej triedy. Aby ste nefrflali, že chcem od vás priveľa, môžete si pomôcť citátmi z Písma. Napokon, v Písme je všetko. Nech sa páči. Máte na to pätnásť minút.“

Pán kaplán si stopol čas a pustil sa do čítania esemesiek. Všetci siedmaci vytiahli biblie a hľadali nejakú múdrosť. Nooo, všetci ako všetci. Z tridsiatich sa našiel jeden, ktorý si síce prečítal text podľa zadaných súradníc, no na pripravený hárok spakruky čosi napísal a bolo. Ostatní ostošesť listovali v Písme, aby napísali nejaký vhodný citát, napríklad: „Môj Boh a Pán,“ alebo. „Pán je môj pastier, nič, mi nechýba,“ alebo, počúvajte dobre, to je fakt dobré: „Vieme, že hriešnikov Boh nevyslyší; ale vyslyší toho, kto si Boha ctí a plní jeho vôľu.“ Pán kaplán spokojne pokyvkával hlavou. Páčilo sa mu, že jeho siedmaci vedia pracovať s Písmom, aj napriek tomu, že im v bruchu vyhrávajú muzikanti. Pri poslednom hárku ho však dvihlo zo stoličky. Odpoveď bola strohá: „Keby prišiel teraz medzi nás Pán Ježiš, zarecitoval by som mu 151. žalm.“

„To si ako myslel?“ spýtal sa mierne vytočený pán kaplán nešťastníka v poslednej lavici. „Strieľaš si zo mňa? Žalmov je predsa 150!“

„Ja viem, pán kaplán,“ spustil nešťastník, „no v skutočnosti je ich oveľa, oveľa viac. Keby teraz prišiel medzi nás Pán Ježiš, zaspieval by som mu túto pieseň.“ A spustil.:

“Môj Boh je moje všetko, môj Boh je moja cesta i môj cieľ. Pane, dávam ti moje ruky, moje oči, moje nohy, môj jazyk i moje srdce. Ak chceš, použi ich k svojej sláve, ak ich nepotrebuješ, aj tak ti, Ježiš, ďakujem, že si prišiel na túto zem aj kvôli mne.“

Ako by som to…asi takto, keď doznel 151. žalm, aj muzikanti v bruchu prestali vyhrávať, takí boli naradostení.

© Júlia Hubeňáková 19. 4. 2015   3. veľkonočná nedeľa

Ježišovi učeníci porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba. Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám.“ Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal. „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti a vidíte, že ja mám.“ Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy.

A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?“ Oni mu podali kúsok pečenej ryby. I vzal si a jedol pred nimi. Potom im povedal: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch.“

Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu, a povedal im: „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami.“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *