18. nedeľa v Cezročnom období [rok A]

verbum_18Keď Ježiš počul o smrti Jána Krstiteľa, odobral sa odtiaľ loďkou na pusté miesto do samoty. Ale zástupy sa o tom dopočuli a pešo išli z miest za ním. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých. A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo.“ Ale Ježiš im povedal: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!“ Oni mu vraveli: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.“ On povedal: „Prineste mi ich sem!“ Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí.

(Mt 14, 13 – 21)

Smútok aj radosť sa stretávajú v srdci Ježiša. Smútok z veľkej straty milovanej osoby. Aj Ježiš zažíval tento pocit bezmocnosti a zároveň aj nádeje. Odobral sa na pusté miesto do samoty, kde mal možnosť rozmýšľať aj o tejto bolesti. Keď ho vyhľadali zástupy ľudí, tak sa neuzavrel do seba a nechcel nikoho vidieť. Naopak, vyšiel im v ústrety, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval chorých. Týmto nám dáva veľký príklad, aby sme si nezúfali, ale aby sme napriek svojim bolestiam a krížom, pomáhali aj iným ľuďom. Nehľadeli iba na seba, ale slúžili iným, aj keď to pre nás nemusí byť v každej situácii jednoduché. V podstate nás Ježiš učí, aby sme boli proaktívnymi ľuďmi. Henry David Thoreau o tom hovorí: „Nepoznám žiadnu povzbudzujúcejšiu skutočnosť, než je nesporná schopnosť človeka povýšiť svoj život vedomím úsilím.“ Tomuto vedomému úsiliu a plnej zodpovednosti učí aj svojich učeníkov, keď im hovorí: „Nemusia nikam chodiť, vy im dajte jesť!“ Nehovorí učeníkom, že sa majú zbaviť zodpovednosti, ani ich nepovzbudzuje k ľahostajnosti voči ľuďom. Naopak, do popredia dáva aktivitu človeka. Dáva im príklad bezpodmienečnej služby v láske. O proaktivite píše Stephen R. Covey vo svojej knihe 7 návyku skutečne efektivních lidí: „Slovo proaktivita vo väčšine slovníkov nenájdete, napriek tomu, že v publikáciách venovaných manažmentu sa dnes vyskytuje veľmi často. Byť proaktivným znamená niečo viac než len jednať iniciatívne. Byť proaktivným znamená, prevziať zodpovednosť za vlastný život. Naše správanie nie je funkciou podmienok, v ktorých sa nachádzame, ale odvíja sa od našich rozhodnutí. Pocity môžeme podriadiť hodnotám. Byť proaktivným znamená jednať iniciatívne a niesť zodpovednosť za to, že sa veci stanú.“ Táto proaktivita v dnešnom evanjeliu prináša aj konkrétny výsledok, ktorým je nasýtenie veľkého počtu ľudí a vyzberanie dvanástich plných košov zvyšných odrobín. Nie je jednoduché byť proaktivínym človekom, vo veľmi ťažkom a zložitom svete vzťahov. Napriek všetkým obavám a strachu, ktorý máme, môžeme si brať príklad zo samotného Ježiša a z jeho učeníkov. Výsledok ich aktivity poznáme. Teraz môžeme začať objavovať a spoznávať aj výsledky našej proaktivity, ak sa pre ňu nielen rozhodneme, ale budeme ju aj aplikovať v našom každodennom živote, napriek zložitým životným situáciám.

© Jaroslava Kmecová, 02. 08. 2014

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.