19. nedeľa v Cezročnom období [rok A]

IMG_0742Len čo Ježiš nasýtil zástupy, rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám. Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim. Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš. Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: „Mátoha!“ A od strachu vykríkli. Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“ Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“ On povedal: „Poď!“ Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“ Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval? “ A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: „Naozaj si Boží Syn!“

(Mt 14, 22 – 33)

Koľkokrát prežívame vzrušenie z rôznych pracovných úspechov, dobre vykonanej práce, či vyriešenia pre nás zdanlivo beznádejnej finančnej situácie? Niekedy aj niekoľkokrát denne. Stále sme v situáciách, v ktorej sa v tomto evanjeliu nachádza Peter. Myslíme si, že to čo prežívame, je veľkým utrpením a neexistuje pre túto situáciu žiadne východisko. V tom prichádza Ježiš, ktorý sa k nám prihovára slovami: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“. Nehovorí, že máme byť pasívnymi. Ani nehovorí, že sa máme spoliehať iba na Jeho milosrdenstvo. Povzbudzuje nás v dôvere v jeho milosrdenstvo. Povzbudzuje nás k tomu, aby sme sa nebáli byť aktívnymi ľuďmi, ktorí napriek všetkým ťažkostiam, plne dôverujú všemohúcemu Bohu. Keď prechádzam krajinami, ktoré sú veľmi vyspelé a sú označované za najbohatšie krajiny Európy, zisťujem, že nie je všetko také, ako sa to realizuje u nás a odvoláva sa na vyspelé krajiny. V prvom rade ekonomika nie je iba o číslach. „Jasne o tom hovorí sociálna náuka Cirkvi, ktorá pripomína, že ekonomika so všetkými svojimi odvetviami je sektorom ľudskej činnosti.“ (BENEDIKT XVI. Caritas in veritate.) Myslíme si, že v našej krajine nemáme to, čo potrebujeme. Myslíme si, že naše zákony, ktoré sú tak veľmi konkrétne, že človeku niekedy nedovoľujú voľne dýchať, sú správne. Myslíme si, že bohatstvo je najdôležitejším cieľom nášho života. A mohli by sme pokračovať ďalej. Veci nie sú čierno-biele ani bielo-čierne. V prvom rade je potrebné vycestovať a zistíme, že vo vyspelých krajinách neexistuje veľa vecí a predsa ich ekonomika je na prvých priečkach. Napríklad nemajú otváracie hodiny v obchodoch alebo úradne hodiny na úradoch, nemajú potvrdenia o zatvorení predajne, nemajú povinnosť viesť presné evidencie,… Všetko je to o ľuďoch a o hodnotách. „Aby však tieto snahy mohli viesť k trvalým účinkom, je nevyhnutné, aby sa opierali o hodnoty zakorenené v pravde života.“ (BENEDIKT XVI. Caritas in veritate.) Keď čítam knihy od úspešných ľudí, väčšina z nich píše o Bohu. Píšu o tom, ako im Boh pomáha na ich ceste životom. Do popredia dávajú rozvoj v troch oblastiach: práca, rodina a priatelia, duchovná oblasť. Mohli by sme povedať, že takíto ľudia majú všetko a Boha nepotrebujú. No nie je tomu celkom tak. Pretože, „keď si človek myslí, že nájde sám seba tým, že sa vzdiali od Boha, jeho existencia stroskotá.“ (FRANTIŠEK, Lumen fidei. Encyklika o svetle viery.) Toto poznanie majú títo ľudia. Neboja sa hovoriť o Bohu a neboja sa ani toho, že všetko odovzdávajú Bohu. A Boh ich požehnáva. Nemajú menej starostí, menej príkorí, menej problémov, menej nepriateľov,… Ale majú uistenie, že sa nemajú báť. Skúsme aj my viac dôverovať Bohu a ešte viac robiť všetko pre to, aby sme prinášali rozvoj v troch oblastiach nášho života. Nebojme sa zachovávať naše tradície a stavať na hodnotách a neklásť dôraz iba na zákony a zákonné úpravy. Nebojme sa dôverovať Bohu, že požehná našu prácu.

© Jaroslava Kmecová, 08. 08. 2014

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.