2. pôstna nedeľa C – pohľad ekonóma

V živote máme obdobia, kedy prežívame radosť i úspech a naopak, stretávame sa aj so smútkom a neúspechom. Peter, Ján a Jakub prežívajú veľkú radosť. Chcú túto chvíľu prežívať neustále. Aj my sme už takéto situácie zažili alebo zažívame, kedy by sme nechceli, aby skončili. Často sa to stáva aj v našich rodinách, firmách, či počas štúdií. Sú obdobia kedy nemáme finančné problémy. V tom čase žijeme bezstarostne a snažíme si život užívať. No aj v takom čase by sme mali myslieť zodpovedne a nechávať si finančnú rezervu. Žijeme vo veľmi rýchlej dobe. Rýchlosť doby nespôsobuje skrátenie dňa, ani zrýchlenie času z pohľadu jeho merania. Rýchlosť je spôsobená tokom informácií. Tie prúdia prostredníctvom médií takmer okamžite. Dnes nie je problém zistiť čo sa deje v inej krajine, ale tiež čo sa deje v inej banke, firme, či na burze. Neustále sa hovorí o kríze, ktorá veľmi ovplyvňuje našu finančnú situáciu. Aké krízy boli kedysi a aké sú dnes? „Niektorí ekonómovia dodnes porovnávajú dnešnú krízu s veľkou depresiou tridsiatych rokov, aj keď vtedy kľúčové sektory boli poľnohospodárstvo a priemysel: sektor služieb sa začal formovať až po vojne. Preto sú kontexty a dynamika obidvoch kríz celkom rozdielna a obidve sú neporovnateľné. … Zdá sa, že všetko okolo nás sa zmení. Všetko ale nie hodnoty a princípy, na ktorých je postavená existencia tohto sveta, nám zostanú.“ (Zelený, M., Košturiak J. – To vám byl divný svět…) Kde to všetko začalo? Kam to všetko smeruje? „Kedysi dávno trestali otrokári svojich otrokov, aby lepšie pracovali. Dnes nám naháňajú strach zmanipulované média, vyvolávači kríz a cenových bublín. Naši dedovia si vedeli postaviť dom, vypestovať potraviny a dokázali fungovať autonómne. Nemali ľahký život. Ten náš je ľahší, ale platíme často veľkú daň. Keď nezaplatíme, sme bez vody, tepla a jedla. Globálne reťazce nás nútia jesť nekvalitné potraviny z neznámych zdrojov a chemických továrni. Keď máme vlastný názor, sme vytlačovaní na okraj. Globálne firmy nám ponúkajú semená, ktoré strácajú schopnosť reprodukcie, chýba nám poctiví remeselníci, ktorí vedia opraviť domy, poľnohospodári, ktorí obrábajú polia a chovajú dobytok. Máme dostatok priekupníkov, podnikavcov, zlodejov, špekulantov a pyramídových hráčov. Prestávame rozumieť skutočnej práci a pridanej hodnote. Virtuálny svet nás klame stále viac. Odpojme sa. Poďme znovu nakupovať jeden od druhého v mieste, kde žijeme. Vytvorme autonómne domovy, rodiny a komunity s čerstvými potravinami a vecami, ktoré fungujú. Odpojme sa od „sieťových odvetví“, supermarketov, globálnych bánk a médií, ktoré nás zotročujú.“  (Zelený, M., Košturiak J. – To vám byl divný svět…) Dnes sme s Petrom, Jakubom a Jánom na vrchu. Spoločne sa modlíme a prežívame radosť zo stretnutia. Zároveň skúsme sa zamyslieť, čo očakávame od budúcnosti a ako mi sami ju môžeme zmeniť. Zamyslime sa nad tým, či chceme byť nezávislý na veľkých reťazcoch, nekvalitných potravinách, chémie a podobne. V dnešnej dobe sa nedá odtrhnúť od všetkého, čo nám priniesla postmoderná doba. Ani to nie je nevyhnutné. Je potrebné rozumne uvažovať a vybrať si takú cestu, ktorá bude pre nás prínosom. Život na vidieku sme zamietli. Stalo sa pre nás „trápnym“ pestovať poľnohospodárske plodiny, zberať liečivé rastliny, či chovať hospodárske zvieratá. Je pre nás jednoduchšie ísť do obchodu, lekárne, či na trh a kúpiť si to, čo potrebujeme. Ale zároveň si uvedomujeme, že prichádzame o prácu, zvyšujú sa naše životné náklady a znižujú sa naše finančné možnosti. Nespĺňame podmienky pre poskytnutie úverov, a ak aj áno, máme veľký problém s jeho splácaním. Mnoho ľudí trpí, keď stratí prácu a nemôže si nájsť ďalšie uplatnenie. Skúsme sa nebáť vrátiť k drobnému chovu zvierat a pestovaniu plodín, ktoré nám pomôžu dostať sa z ťažkej situácie. Vráťme sa k poctivej práci a hľadajme možnosti sebarealizácie. Môžeme pomôcť nielen sebe, ale aj svojej rodine. Pomoc je vo vypestovaní kvalitných potravín, v obnovení remesiel, znovu objavovaní liečivých účinkov rastlín atď. Každý z nás môže svojou prácou byť užitočným členom rodiny, obce i celej spoločnosti. Prajem nám všetkým, aby sme spolu s Ježišom na vrchu načerpali nových síl a zmenili našu situáciu k lepšiemu práve zodpovedným prístupom.

© Jaroslava Kmecová, 21.2.2013