Do očí mi hneď udrela časť prvej vety: „… choď a napomeň ho medzi štyrmi očami.“ Hneď sa mi vybavila predstava riešenia konfliktu dvoch ľudí. Mnohokrát sa stáva, že sa ľudia na niečom nezhodnú, nemajú rovnaký názor a tento rozdiel je v určitých prípadoch až taký silný, že eskaluje až do hádky. Inokedy sa zase stáva, že si s nejakým človekom nesadneme. Je to, myslím si, bežná vec, keďže do každodennej komunikácie vstupujeme ako individuálne osobnosti so svojimi typickými vlastnosťami a črtami osobnosti, ktoré sa nemusia vždy znášať s vlastnosťami a presvedčeniami druhého komunikujúceho.
Ak vznikne konflikt, hádka, rozbroj, dochádza vždy k nejakej reakcii naň. Poznáme ľudí, ktorí sa radšej stíšia, ustúpia. Existujú tiež ľudia, ktorí sa urazia a ďalej nekomunikujú. Niektorí situáciu opúšťajú a úder vracajú z nečakanej pozície – cez druhých ľudí. Riešia konflikt nie s aktérom priamo, ale s inými osobami. Nastáva situácia, že tieto osoby si na základe jednostranných informácií vytvárajú obraz o danom človeku, a ten nemusí byť vždy totožný s realitou. Metódy ako ohováranie, osočovanie, sú nečisté prostriedky ako získať prevahu v spore. Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí o spôsobe riešenia konfliktu, ktorý je asi najvhodnejší – aspoň nepoznám lepší. Porozprávať, vyjasniť si veci medzi štyrmi očami. Povedať si čo mi vadí na správaní druhého, čo môžem zmeniť na svojom, zistiť, kto urobil chybu. Rozumiem tomu, že niekedy je to ťažké, lebo sme hnaní emóciami, ale tak radšej chvíľu počkať kým emócie odznejú a potom sa rozhodovať ako konflikt riešiť.
Sám mám v tejto účelnej oblasti riešenia konfliktov ešte medzery a taktiež ma stojí veľa síl postupovať týmto štýlom, ale v konečnom dôsledku, ak sa mi podarilo spomínaný štýl aplikovať tak sa aj osvedčil ako najužitočnejší.
Mgr. Peter Chomjak
