Povýšenie svätého kríža – slovo k prvému čítaniu (Nm 21, 4c-9)

Fotografia0392 - kópiaĽud začal chabnúť na ceste. Reptal proti Bohu i Mojžišovi: „Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme umreli na púšti? Niet chleba, niet vody! A tento biedny pokrm sa nám už protiví.“ Preto Pán poslal na ľudí ohnivé hady. Ony hrýzli ľud a mnoho ľudí z Izraela zomrelo. Prišli k Mojžišovi a povedali: „Zhrešili sme, lebo sme reptali proti Pánovi a proti tebe. Pros Pána, aby nás oslobodil od hadov.“ Mojžiš sa modlil za ľud a Pán mu povedal: „Urob ohnivého hada a postav ho ako znamenie; ak sa pohryzený pozrie naň, ostane nažive.“ Mojžiš teda urobil medeného hada a postavil ho ako znamenie. A keď naň pohryzení pozreli, ozdraveli.
(Nm 21, 4c-9)

Na sviatok Povýšenia svätého kríža sa číta úryvok z knihy Numeri. Táto kniha je plná „dramatických kríz“, ktoré poznačili putovanie Izraelitov z egyptského otroctva do zasľúbenej zeme (Nm 11; 12; 13-14; 16-17; 20,2-13; 25). Udalosť o hadoch, ktoré hrýzli ľud a medenom hadovi, ktorého urobil Mojžiš ako znamenie, je jednou z nich.

V našom čítaní si môžeme všimnúť:
– Neistota a pochybnosti Božieho ľudu sú zhrnuté do otázky „Prečo ste nás vyviedli z Egypta?“ Nie je to prvý krát, čo ľud repce a vyjadruje nostalgiu za Egyptom (porov. Nm 11).
– Nejde o to, že by na púšti nemali čo jesť, ale manna, ktorú majú každý deň za pokrm (Ex 16), im už nestačí. Zrazu je to len biedny pokrm, ktorý sa im sprotivil.
– Ľud prosí prostredníctvom Mojžiša, aby ich Boh oslobodil od hadov. Boh však neberie hady preč, ale cez Mojžiša dáva uhryznutým zachraňujúce znamenie.

Napriek opakujúcej sa nedôvere Boh ako otec, stále dookola, trpezlivo, ukazuje, že je so svojím ľudom a stará sa oň, aj keď často iným spôsobom, než je všeobecné očakávanie. (porov. Ex 5,20-23) Jediné, čo chce je zmena zmýšľania, aby mu bezvýhradne verili. Celý Exodus od začiatku prežaruje svetlo zvláštnej Božej pedagogiky.

Boh kráča aj dnes so svojím ľudom. Neodstraňuje zo sveta utrpenie a ťažkosti, ale dáva uzdravujúce znamenie; Syna človeka vyzdvihnutého na kríži (Jn 3,14-15), ktorý všetkých priťahuje k sebe (Jn 12,32). A my sme pozvaní zmýšľať ako Ježiš Kristus (Flp 2,5), bez šomrania a pochybovania (Flp 5,14).

© Jozef Kohut, 13.9.2014

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.