25. nedeľa rok A – pohľad psychológa

V dnešnom meradle vcelku nepochopiteľná vec. Odpracuj celý deň a dostaneš denár – dnes euro, odpracuj hodinu a máš takú istú mzdu. Asi by atmosféra na pracovisku nebola veľmi kooperujúca. Asi by sme sa dočkali závidenia a nepríjemných pohľadov zo strany celodenných pracovníkov. Rozmýšľal som sám nad tým, čo by takáto situácia urobila so mnou, keby boli moji kolegovia takto ohodnocovaní. Cítil by som krivdu, hnev, nespravodlivosť pri odmeňovaní v závislosti od odpracovaných hodín. Bral by som ich ako zvýhodnených.

Táto situácia sa niekedy stáva aj v škole. Tým, že v dnešnej dobe vieme celkom spoľahlivo diagnostikovať poruchy učenia u detí, môžeme týmto deťom poskytnúť „úľavy“ (ja osobne uprednostňujem slovo odporúčania), ako s nimi pracovať, ako upraviť vyučovací proces, aby mohli aj títo žiaci lepšie pracovať na vyučovaní. Deti s poruchou pozornosti môžu dostať odporúčanie, aby pri učení častejšie menili aktivity, viac zaraďovali prestávku, prípadne, aby pri pociťovanom motorickom nepokoji mohli vykonať nejakú činnosť (ísť napríklad po triednu knihu). Niekomu môže byť umožnené, aby bol radšej skúšaný ústne ako písomne, a pod. Problémom je, že ostatné deti niekedy považujú takéto odporúčania za zvýhodňovanie. Niektorí sa dožadujú tiež podobných porúch, aby nemuseli písať písomky. Lenže u detí s poruchami učenia sa o zvýhodňovaní ani nemôžeme baviť. Ide skôr o tom, aby sme ich priblížili viac spolužiakom, ktorí tieto problémy nemajú. Nemôžeme povedať, že dieťa s poruchou písania – dysgrafiou, je teraz zvýhodnené tým, že nemusí písať poznámky. Ono nemôže za to, že jeho nervová sústava má isté poškodenie, ktoré narúša jemnú motoriku, a tým aj písmo.

Podobne nám môže byť ťažko pochopiteľné to, čo nám Ježiš chcel povedať v evanjeliu. Samozrejme, môžeme sa cítiť znevýhodnení, ukrivdení, lebo navštevujeme bohoslužby skoro od narodenia, pristupujeme k sviatostiam celý život a niekto na sklonku života uverí v Ježiša a bude mať v nebi rovnaké miesto ako my. Boh ale takto nerozmýšľa. On čaká do poslednej chvíle, či sa v našej slobodnej vôli obrátime k nemu a miluje nás všetkých rovnako. V nebi nebudú hodnosti, vyznamenania, vyššie, nižšie triedy, v nebi si budeme všetci rovní. Nezáleží koľko rokov máme „odpracovaných“ ako veriaci tu na zemi.
Mgr. Peter Chomjak

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.