3. pôstna nedeľa A – slovo k prvému čítaniu (Ex 17,3–7)

3 Nebolo vody a smädný ľud reptal proti Mojžišovi: „Načo si nás len vyviedol z Egypta? Aby si nás, naše deti a náš dobytok umoril smädom?“ 4 Mojžiš volal k Pánovi: „Čo si počnem s týmto ľudom? Málo chýba a ukameňuje ma.“ 5 Pán povedal Mojžišovi: „Kráčaj pred ľudom, zober so sebou niekoľko starších z Izraela. Do ruky si vezmi palicu, ktorou si udieral rieku, a choď! 6 Hľa, ja budem stáť pred tebou na skale Horebu; udrieš na skalu, vytryskne z nej voda a ľud sa napije.“ Mojžiš tak urobil pred očami starších Izraela 7 a nazval to miesto Massa a Meríba pre hádku synov Izraela a preto, že pokúšali Pána, keď vraveli: „Je Pán medzi nami, alebo nie?“

(Ex 17,3–7)

Mať zodpovednosť a viesť iných nie je len tak. Hlavne, keď sa zaseje nedôvera a podozrievavosť, že ten, kto vedie, chce niečo zlé. Mojžiš z liturgického čítania tretej pôstnej nedele je toho dobrým príkladom. Načo si nás vyviedol z Egypta? Načo? Prečo? Táto otázka je zoči-voči nedostatku vody úplne legitímna. No náš príbeh treba čítať v súvislostiach. Nie je to prvý krát, čo Izraeliti zažívajú nedostatok. Najprv im chýbala voda po prechode cez Červené more a Boh ich priviedol do oázy Elim, kde jej bol dostatok (Ex 15,22–27). Hneď nato im chýbalo jedlo a Pán im poslal prepelice a mannu (Ex 16). Teraz chýba znovu voda, no namiesto dôvery je tu iba reptanie. Je možné, že by ľudská pamäť bola taká krátka?!

Mojžiš si uvedomuje ťažobu situácie a obracia sa v modlitbe k Bohu. Prosí za zverený ľud, ale súčasne cíti, že aj jemu hrozí nebezpečenstvo. O čo tu vlastne ide? Situácia nedostatku vody a reptanie ľudu vrhá na Mojžiša tieň podozrenia, že je podvodník. Kameňovanie, ktoré spomína, bolo trestom pre falošných prorokov. V posledných dňoch sme na Slovensku mali identickú situáciu. Koľko spochybňovania a všelijakých komentárov od nás katolíkov odznelo v súvislosti s dovolením podávať Eucharistiu na ruku?! A následne, koľko nepochopenia sprevádzalo rozhodnutie biskupov, že sa kvôli Koronavírusu nebudú konať verejné bohoslužby?! Nikto nehádzal kamene, ale kameňovanie slovami býva ešte bolestivejšie.

Azda by sme čakali, že Boh sa rozhnevá nad zatvrdnutosťou svojich vyvolených. A možno to očakával aj zhromaždený ľud, keď videl, ako Mojžiš kráča dopredu s palicou v ruke. Namiesto toho dostali vodu zo skaly.

Prosme o dar, aby sme vedeli rozpoznať falošných prorokov. A nekameňujme tých, ktorí nám chcú dobre. Osviežujme si pamäť, lebo ona je vďačnosťou srdca. Nech pôst, modlitba a skutky kresťanskej lásky kultivujú naše srdcia. Často sú kamenné, ale Boh z nich môže urobiť prameň pre iných.

Chorým vyprosujem skoré uzdravenie, zdravotníkom a tým, čo nám rôznymi spôsobmi slúžia, veľa síl a všetkým, ktorí poctivo sedia doma, požehnanú nedeľu v kruhu najbližších.

Foto: Yøe Kovalík
Staršie zamyslenie k rovnakému čítaniu nájdete tu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.