3. pôstna nedeľa B – slovo k prvému čítaniu (Ex 20,1-17)

1 Boh povedal všetky tieto slová: 2 „Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. 3 Nebudeš mať iných bohov okrem mňa. 4 Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dole na zemi alebo vo vodách pod zemou. 5 Nebudeš sa im klaňať ani ich uctievať. Lebo ja som Pán, tvoj Boh, Boh žiarlivý, ktorý trestá neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, 6 ale tým, čo ma milujú a zachovávajú moje prikázania, preukazujem priazeň až do tisíceho pokolenia. 7 Nevyslovíš meno Pána, svojho Boha, nadarmo. Lebo Pán nenechá bez trestu toho, kto by zneuctil meno Pána, svojho Boha. 8 Pamätaj na sobotný deň a zasväť ho. 9 Šesť dní budeš pracovať a tvoriť všetky svoje diela, 10 ale siedmy deň je sobota Pána, tvojho Boha. V ten deň nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn alebo tvoja dcéra, ani tvoj sluha alebo tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani prišelec, čo býva v tvojich bránach. 11 Lebo Pán za šesť dní utvoril nebo i zem, more a všetko, čo je v nich, a na siedmy deň odpočíval. Preto Pán sobotu požehnal a vyhlásil ju za svätú. 12 Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil v krajine, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh. 13 Nezabiješ. 14 Nescudzoložíš. 15 Nepokradneš. 16 Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu. 17 Nebudeš žiadostivo túžiť po dome svojho blížneho. Nebudeš túžiť po jeho manželke, ani po jeho sluhovi, ani po slúžke, ani po volovi, ani po oslovi, ani po ničom, čo mu patrí.“ 
(Ex 20,1-17)

Kniha Exodus hovorí o vyslobodení z Egypta. Ale to je iba začiatok. Cieľom exodu nie je druhá strana Červeného mora. Prečo Boh vyvádza Izrael z Egypta? Odpoveďou je vrch Sinaj. Tu sa Izrael stáva Božím ľudom, lebo Boh s ním uzatvára zmluvu. Keď sa exodus číta len ako príbeh o zázračnom vyslobodení, unikne, že je to príbeh o vzťahu – o vzťahu, ktorý prináša isté povinnosti. Rozprávanie o exode hovorí, že Izraeliti sa môžu spoľahnúť na Boha.

V tomto kontexte je potrebné čítať aj Desatoro, ktoré uvádza naše nedeľné čítanie. Ono je zhrnutím zmluvy, ktorú Boh uzavrel s Izraelom. Biblisti v znení tejto zmluvy vidia paralelu s „panovnícko-vazalskými“ (angl. suzerain-vassal) zmluvami, ktoré boli bežné v okolí starovekého Izraela. Tak ako sa vazal môže spoľahnúť na svojho „pána“, tak sa aj Izrael môže spoľahnúť na Boha. Na rozdiel od Noemovskej a Abrahámovskej je táto zmluva obojstranná a podmienená.

Desatoro sa začína historickým prológom: „Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny.“ (20,2) Tento úvod vytvára most medzi minulosťou a prítomnosťou a vyjadruje, že každý Žid bol osobne vyvedený z Egypta a osobne uzavrel zmluvu s Bohom. Súčasne vysvetľuje, prečo Izrael akceptuje svoje miesto v takejto panovnícko-vazalskej zmluve; vzťah Izraela k Bohu nepochádza z mystickej introspekcie, či filozofickej špekulácie, ale zo skutočnosti vyslobodenia.

Samotné príkazy Desatora sú ukazovateľmi cesty. Sú smerovkami z egyptského otroctva na slobodu, do zasľúbenej krajiny. Teda Desatoro je pre veriaceho niečo veľmi pozitívne. Heller píše, že až pre toho, kto na Božie usmernenia nedbá, sa stáva ukazovateľom, kam nedôjde. (porov. Heller, Desatero, In Hlubinní vrty, s. 185.) Dnes potrebujeme zdôrazniť, že dodržiavanie Desatora je pre nás cestou, ktorá nás vyvádza z otroctva na slobodu.

Že nás v dnešnej dobe neohrozuje otroctvo? Stačí sa pozrieť, ako dodržiavame nedeľný odpočinok a koľko neúcty je vo vzťahu detí k ich rodičom napríklad kvôli dedičstvu. Nemôžeme si zatvárať oči pred vraždou dvoch mladých ľudí, ktorej pozadie siaha podľa všetkého do slovenskej vrcholovej politiky a za všetkým je rozkrádanie, korupcia. Človek si osobuje právo na život iného, ale tým sa stavia na miesto Boha. Dôsledky vidíme okolo seba denne. Ak sa vydáme na cestu podľa Božích prikázaní, ak sa spoľahneme na Boha, ovocím nám bude život v slobode Božích detí.

© Jozef Kohut, 3. 3. 2018

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *