(1) Boh povedal všetky tieto slová: (2) „Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. (3) Nebudeš mať iných bohov okrem mňa. (4) Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dole na zemi alebo vo vodách pod zemou. (5) Nebudeš sa im klaňať ani ich uctievať. Lebo ja som Pán, tvoj Boh, Boh žiarlivý, ktorý trestá neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, (6) ale tým, čo ma milujú a zachovávajú moje prikázania, preukazujem priazeň až do tisíceho pokolenia. (7) Nevyslovíš meno Pána, svojho Boha, nadarmo. Lebo Pán nenechá bez trestu toho, kto by zneuctil meno Pána, svojho Boha. (8) Pamätaj na sobotný deň a zasväť ho. (9) Šesť dní budeš pracovať a tvoriť všetky svoje diela, (10) ale siedmy deň je sobota Pána, tvojho Boha. V ten deň nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn alebo tvoja dcéra, ani tvoj sluha alebo tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani prišelec, čo býva v tvojich bránach. (11) Lebo Pán za šesť dní utvoril nebo i zem, more a všetko, čo je v nich, a na siedmy deň odpočíval. Preto Pán sobotu požehnal a vyhlásil ju za svätú. (12) Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil v krajine, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh. (13) Nezabiješ. (14) Nescudzoložíš. (15) Nepokradneš. (16) Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu. (17) Nebudeš žiadostivo túžiť po dome svojho blížneho. (18) Nebudeš túžiť po jeho manželke, ani po jeho sluhovi, ani po slúžke, ani po volovi, ani po oslovi, ani po ničom, čo mu patrí.“
Ex 20,1–17
Kľúč pre chápanie Desatora, ktoré nám ponúka liturgia na tretiu pôstnu nedeľu, je ukrytý v samotnom texte. V prvom rade sú to slová (v. 1). Božie ja (v. 2) sa ich prostredníctvom prihovára ľudskému ty; v tomto prípade celému Izraelu (Tiňo, 513). Desatoro je otvorený komunikačný kanál medzi nebom a zemou. Boh sa na začiatku predstavuje ako osloboditeľ svojho ľudu a následne v desiatich okolnostiach z náboženského a osobného života ukazuje, akým ho chce, respektíve nechce mať. Pozrime sa dnes trochu bližšie na prvé prikázanie (vv. 2–6), ktoré je prvé nie len v poradí, ale aj svojím významom.
Darovaná sloboda, ktorá spočíva vo vyvedení z Egypta (v. 2), nie je len čosi vonkajšie. Nejde tu iba o zemepis, ale o človeka. Prof. Heller poznamenáva, že Egypťania svoju krajinu považovali za jeden veľký chrám svojho božstva; každý, kto v nej býval, bol vlastníctvom tohto boha a poddaným božského faraóna. Prinášať na danom území obetu inému božstvu okrem egyptského bolo nemysliteľné. A tak hospodársky, sociálny aj politický rozmer exodu ďaleko prevýšilo náboženské hľadisko. Boh vyviedol Izraelitov zo stavu, v ktorom nebolo možné neslúžiť cudzím bohom (Heller, 195).
Prvý príkaz Desatora hovorí o slobode od modloslužby: „Nebudeš mať iných bohov… Neurobíš si modlu… Nebudeš sa im klaňať…“ (vv. 3.4.5). Vyvedením z Egypta sa rysujú pre Izrael nové možnosti. Ako keby tu stálo: nemusíš sa trápiť tým, čo bolo. Starým spôsobom je koniec a začína niečo nové. Sloboda od (niečoho) súvisí so slobodou pre (niečo). V čom spočíva pozitívny rozmer tohto prikázania? Minulú nedeľu sme čítali, že Abrahám miloval Izáka (Gn 22,2). To bol prvý výskyt slova milovať v Písme. V Knihe Exodus sa prvýkrát rovnaké slovo objavuje pri našom prikázaní: „tým, čo ma milujú… preukazujem priazeň“ (v. 6). Izraelita sa má odvrátiť od modiel a stať sa slobodným pre lásku voči Bohu.
Už sme naznačili vyššie, že postavenie Izraelitov v Egypte im nedovoľovalo rozvíjať vzťah s Bohom. Situácia sa zmenila po vyvedení z otroctva. Príchod k Sinaju a dar Desatora otvára novú éru. Izraeliti spoznávajú svojho Boha, lebo on sám sa im dáva poznať a robí ich schopnými osobného vzťahu s ním. Zachovávanie prvého prikázania i celého Dekalógu ukazuje, kedy je (a kedy už nie je) Pán ich Bohom (Tiňo, 512–513). Nech v nás Božie prikázania prebúdzajú túžbu po pravej slobode. Usilujme sa o slobodu od zlých tendencií, pokušení, hriechov, aby sme sa stávali viac slobodnými pre lásku k Bohu a ľuďom okolo. Všetkým vyprosujem požehnanú pôstnu nedeľu.
Ponúkam niekoľko myšlienok k rovnakému liturgickému čítaniu z roku 2018.
Foto: Yøe Kovalík
Hudba: ESPé – Buď odvážny
Literatúra:
HELLER, J., Hlubinné vrty (Praha 2008).
TIŇO, J., Exodus (Trnava 2013).
