(14) Pane, pas svoj ľud svojou berlou, svoje dedičné stádo, ktoré osamelé býva na horských stráňach, uprostred záhrad; nech spasú Bášan a Galaád ako v dňoch pradávnych. (15) Ukáž nám zázraky ako v dňoch, keď si vychádzal z egyptskej krajiny. (18) Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťaš zločiny a prechádzaš ponad hriech zvyškov svojho dedičstva? Neprechováva svoj hnev naveky, lebo sa rád zľutúva. (19) Vráti sa a zmiluje sa nad nami, rozšliape naše neprávosti a do morských hlbín zahodí všetky naše hriechy. (20) Jakubovi preukážeš vernosť, Abrahámovi milosrdenstvo; ako si prisahal našim otcom od pradávnych dní.
Mich 7,14–15.18–20
Prorok Micheáš sa nám najčastejšie spája s Adventným obdobím kvôli proroctvu o narodení vladára-mesiáša v Betleheme: „A ty, Betlehem, Efrata, primalý si medzi tisícami Júdu; z teba mi vyjde ten, čo má vládnuť v Izraeli…“ (5,1). Keď mudrci z východu vedení svetlom hviezdy hľadali podľa Matúšovho evanjelia miesto narodenia, veľkňazi a zákonníci odpovedali práve citovaním nášho proroka. Dnešný úryvok z Micheáša sa však svojím obsahom vynikajúco hodí do Pôstneho obdobia. Lekcionár nás prenáša do posledných veršov záverečnej kapitoly spisu. Sme takpovediac vo finále, ktoré zhŕňa celý doterajší obsah a otvára okno do budúcnosti.
Prosba k Bohu, pastierovi svojho ľudu, chce navodiť atmosféru pokoja a pocit bezpečia. Božie stádo býva osamelé (v. 14). Pre nás je osamelosť väčšinou negatívna a v tomto zmysle ju môžeme chápať aj v našom čítaní. Ale podľa Balámovho (Nm 23,9) a Mojžišovho (Dt 33,28) proroctva je osamelosť Izraela čosi vyslovene pozitívne; vyjadruje sa ňou myšlienka, že Boží ľud môže žiť nerušene, s osobitným postavením medzi inými národmi, v bezpečí a hojnosti. Uvedené chápanie podporujú v dnešnom texte aj obrazy lesa a záhrady (v. 14), ktoré symbolizujú hojnosť a plnosť (Varšo, 310). Za slovom záhrada nájdeme v hebrejčine a tiež v gréckom a latinskom preklade výraz karmel. Pravdepodobne však nejde o názov vrchu, ale o ovocný sad (Septuaginta deutsch, 2380).
Micheáš sa na konci pýta dôležitú vec: „Kto je Boh ako ty?“ (v. 18). Túto otázku o Bohu má prorok vpísanú vo svojom mene, ktoré znamená „Kto je ako Jahve?“ No nezostáva iba pri kladení otázok, ale dáva aj hlbokú odpoveď v podobe tzv. formuly milosti, ktorá je súčasne vyznaním o Bohu. Pozrime sa trochu bližšie na jednotlivé prvky danej odpovede. [Nasledujúca časť je takmer doslovným odpisom z komentára k Micheášovi od M. Varša.] Boh Izraela je najprv niekto, kto odpúšťa zločiny; doslova ich nesie. V Písme sa odpustenie hriechov vyjadruje najčastejšie práve obrazom nesenia. Na Deň zmierenia sa symbolicky naložili hriechy na hlavu capa a on ich odniesol preč na púšť. Poznáme aj Izaiášovu pieseň o Pánovom služobníkovi, ktorý niesol hriech mnohých (Iz 53,12).
Boh nielen nesie previnenie, ale tiež prechádza ponad hriech (v. 18). Tým sa chce povedať, že vedome obchádza Izrael; ide (vysoko) ponad, aby jeho ľud nebol zničený. Pestrosť spôsobov, akými Boh zaobchádza s hriechmi, dopĺňa ešte vyjadrenie o rozšliapaní neprávostí (v. 19). Pri ľuďoch sa toto slovo v Starom zákone vždy spája s hrubým násilím; násilím sú ovládaní otroci alebo znásilňované ženy. Boh sa takto rázne vysporiada s hriechmi. Napokon sú tu morské hlbiny, kam Boh zahodí všetky hriechy (v. 19). Morské hlbiny sú miestom, z ktorého niet návratu, a Boh chce takto radikálne vzdialiť hriech od hriešnika (Varšo, 312–314).
Drámu hriechu prežíva každý z nás z bezprostrednej blízkosti. Môže ísť o vlastné hriechy alebo hriechy iných, ktorých dôsledky na nás dopadajú. Micheášovo proroctvo v žiadnom prípade problematiku hriechu nezľahčuje, ale dáva veľkú nádej hriešnikovi. Prorok ukazuje, kde môže každý, kto vníma hriech vo svojom živote, hľadať riešenie. V plnej miere sa Micheášove slová uskutočnili v Ježišovi Kristovi, Božom Synovi, ktorý niesol naše hriechy, ale obišiel hriešnikov, na kríži rozšliapal zlo a hlboko pochoval silu Zlého. Nech nám Pán Boh dá počas aktuálneho Pôstneho obdobia viac zakúsiť svoju vernosť (v. 20).
Foto: Yøe Kovalík
Literatúra:
Septuaginta deutsch: Erläuterungen und Kommentare (Stuttgart 2011).
VARŠO, M., Abdiáš, Jonáš, Micheáš (Trnava 2010).
