Piatok po 2. pôstnej nedeli – slovo k prvému čítaniu (Gn 37,3–28)

(3) Izrael miloval Jozefa viac ako všetkých svojich synov, lebo sa mu narodil v starobe, a dal mu urobiť dlhú tuniku. (4) Keď jeho bratia videli, že ho má otec radšej ako všetkých ostatných synov, začali ho nenávidieť a nevedeli sa s ním prívetivo rozprávať. (12) Raz jeho bratia pásli ovce svojho otca pri Sicheme. (13a) A Izrael povedal Jozefovi: „Tvoji bratia pasú ovce pri Sicheme, poď, pošlem ťa za nimi.“ (17b) A Jozef išiel za svojimi bratmi a našiel ich v Dotaine. (18) Oni ho zďaleka zbadali a prv než k nim prišiel, sa dohodli, že ho zabijú. (19) Medzi sebou hovorili: „Hľa, snár prichádza; (20) poďte, zabijeme ho a hodíme do niektorej cisterny. A povieme, že ho zožrala divá zver. Potom sa ukáže, čo mu pomôžu jeho sny.“ (21) Keď to počul Ruben, usiloval sa vyslobodiť ho z ich rúk a vravel: „Neberme mu život.“ (22) A ďalej im hovoril: „Neprelievajte krv. Hoďte ho do cisterny tu na pustatine a nepoškvrňujte si ruky.“ To povedal preto, že ho chcel vyslobodiť z ich rúk a vrátiť jeho otcovi. (23) A len čo Jozef došiel k svojim bratom, zobliekli mu jeho dlhú tuniku (24) a hodili ho do cisterny, v ktorej nebolo vody. (25) Potom si posadali a jedli chlieb. A keď zdvihli oči, videli prichádzať karavánu Izmaelitov z Galaádu. Ich ťavy niesli balzam, mastixovú živicu a ladánum do Egypta. (26) Tu povedal Júda svojim bratom: „Čo by sme mali z toho, keby sme zabili svojho brata a zatajili jeho krv? (27) Bude lepšie predať ho Izmaelitom a nepoškvrniť si ruky. Veď je to náš brat a naše telo.“ A bratia s ním súhlasili. (28) A keď madiánski kupci prechádzali okolo, vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho za dvadsať strieborných Izmaelitom. A tí ho odviedli do Egypta.

Gn 37,3–4.12–13a.17b–28

Rozprávania o patriarchoch Izraela v Knihe Genezis venujú najviac priestoru Jozefovmu príbehu. Ide v ňom o drámu človeka, ktorá obsahuje množstvo osobných prvkov. Charakter príbehu je v zásade sekulárny; náboženské motívy sú nenápadne ukryté v pozadí. Napriek diskrétnosti autora ohľadne teológie je zrejmé, že máme pred sebou ukážku toho, ako Boh riadi chod ľudských dejín (Speiser, 293) a ako cez striedanie Jozefových vzostupov a pádov zachraňuje celú Jakubovu rodinu (Dubovský, 645).

Z úvodných riadkov cyklu o Jozefovi v dnešnom liturgickom čítaní sa dozvedáme o vážnom konflikte, ktorý vznikol v Jakubovej rodine, lebo otec príliš uprednostňoval Jozefa na úkor ostatných. Vidíme, ako rástla spoločná nenávisť bratov voči otcovmu obľúbencovi; spočiatku sa s ním nedokázali normálne rozprávať (v. 4) a vrcholom bolo rozhodnutie zabiť ho (vv. 18.19). Ruben (vv. 21–22) a Júda (vv. 26–27) primäli ostatných zmeniť vražedné úmysly. Jozef bol napokon predaný do otroctva (v. 28) a tak sa začalo jeho egyptské dobrodružstvo.

Zastavme sa na chvíľu pri motíve šiat v našom úryvku. Na začiatku je tunika od otca (v. 3). Možno bola dlhá, možno pestrofarebná a možno s ornamentmi. Isté je, že bola znakom odlišnosti a vyššieho postavenia. Moment, keď mu ju bratia zobrali (v. 23), naznačuje stratu všetkých doterajších privilégií (Dubovský, 665). K Jakubovi sa dostane už zakrvavená (vv. 31.33) a bude mu smutným znamením, že jeho otcovské plány sa nevydarili. Podobne roztrhnutie Rubenových šiat (v. 29) ukazuje, že ani plán bratov vrátiť do rodiny pokoj nevyšiel. Naopak, vzťahy sa ešte viac pokazili (Dubovský, 664).

Čítanie tiež postupne rozvíja rozmer Jozefovho vzďaľovania sa. S narastajúcou vzdialenosťou od domova klesá ochrana, ktorú poskytuje otcov dom. Pri otcovi v Hebrone bol v bezpečí. V Sicheme si nevedel poradiť a blúdil, no pomohol mu akýsi neznámy muž. V Dotaine pri bratoch ho už nechránilo nič, okrem súcitu Rubena a Júdu. Na najvzdialenejšom mieste svojho putovania v Egypte bude len bezmocným otrokom. Tu sa však preňho začne škola pokory; Jozef bude ľudsky dozrievať a z rozmaznaného chlapca sa po čase stane muž, ktorý dokáže svoje schopnosti používať pre dobro iných (Dubovský,664–666).

Členovia Jakubovej rodiny neboli žiadne neviniatka, ale aj ich prostredníctvom Boh písal dejiny spásy. Spolu s Jozefom môžeme spoznávať, že Boh nikdy nie je neprítomný. Nech sme kdekoľvek, on je pri nás a robí nás zrelšími ľuďmi. Vo vedomí Božej prítomnosti prežime ďalší pôstny deň.

Literatúra:
DUBOVSKÝ, P., Genezis (Trnava 2008).
SPEISER, E. A., Genesis: Introduction, Translation, and Notes (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) I.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.