Milujte sa navzájom ako som ja vás miloval. Milujte svojich blížnych ako seba samých.
Tieto slová sa pre niekoho počúvajú ťažko, pre niekoho sa zase ťažko pretavujú do skutkov a sú medzi nami aj ľudia, ktorí sa týmto aj riadia. Či už nejakí nezištní altruisti, ktorí poskytnú pomocnú ruku bez toho, aby za to niečo chceli, alebo aj niektorí z nás možno nie altruisti v pravom slova zmysle, ale aspoň niekedy konajúci prosociálne bez toho, aby sme za to niečo chceli a naozaj nám postačí ta vatikánska mena: Pán Boh zaplať. Niekedy si kladiem otázku či je v dnešnom svete miesto pre tieto Ježišove slová. Štýl dnešného života nás učí obracať pohľad z iných na seba, na svoj prospech. Aj keď mám, chcem ešte viac. Za lepším pracovným miestom len cez mŕtvoly, ako sa hovorí a pod. Seba vieme milovať dokonale, ale čo moji blížni? Nie blížni v zmysle rodinní príslušníci, lebo ich vieme, ako tak zahrnúť do našich plánov, ale blížni ako napríklad kolegovia, susedia, kamaráti. Sme im ochotní pomôcť, keď nás potrebujú? Vedeli by sme sa za nich napríklad pomodliť? Odpoveď na túto otázku nechávam na každého z nás. Možno sa to na prvý pohľad nie vždy môže zdať, s láskou k druhým sa dennodenne stretávam aj v poradni. Keď vás požiada klient o pomoc má tu byť poradca pre neho a sprevádzať ho na ceste k riešeniu. Keďže sme len ľudia, tak sa stanú aj také veci, že človek, ktorého máte na tejto ceste sprevádzať vám je niečím nesympatický, ba niekedy môžete byť naňho až nahnevaný za to ako sa správa, ako rieši problémy – často úplne inak ako by mal a pod. Ale na to, aby došiel k úspešnému riešeniu potrebuje vašu pomoc možno aj oporu. A vám nezostáva nič iné, len sa ho naučiť „milovať“ a brať ho takého aký je s jeho zlozvykmi, s chybami. A práve vtedy si ja osobne spomeniem na slová miluj svojho blížneho ako seba samého. Možno aj my máme takéto chvíľky, kedy sa na tieto slová rozpomenieme, alebo ?…
© Mgr. Peter Chomjak, 26.4.2013