Kristus je cesta k svetlu, pravde a k životu
Pán stručne hovorí: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“ Týmito slovami niečo rozkázal a niečo prisľúbil. Robme, čo rozkázal, aby sme nežiadali bezočivo, čo prisľúbil; aby nám nepovedal na súde: Urobil si, čo som rozkázal, že si teraz žiadaš, čo som prisľúbil? Čo si to teda rozkázal, Pane, Bože náš? Odpovie ti: Aby si šiel za mnou. Pýtal si si radu pre život. Pre aký život, ak nie pre ten, o ktorom sa hovorí: „U teba je zdroj života“?
Teda konajme hneď, poďme za Pánom; rozviažme si putá, ktoré nám zabraňujú ísť za ním. A kto je schopný rozviazať také uzly, ak nepomôže ten, o ktorom sa hovorí: „Ty si mi putá rozviazal“? Iný žalm o ňom hovorí: „Pán vyslobodzuje väzňov, Pán dvíha skľúčených.“
A za čím idú oslobodení a vzpriamení, ak nie za svetlom, od ktorého počujú: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách“? Lebo Pán otvára oči slepým. Bratia, oči sa nám otvoria len vtedy, keď budeme mať liečivú masť viery. Veď bola potrebná jeho slina so zemou, aby mohol pomazať slepého od narodenia. Aj my sme sa z Adama narodili slepí a potrebujeme jeho, aby nám otvoril oči. On zmiešal slinu so zemou: „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“ Zmiešal slinu so zemou; preto tá predpoveď: „Vernosť vyrastie zo zeme.“ A on sám povedal: „Ja som cesta, pravda a život.“
Pravdu budeme požívať, až budeme hľadieť z tváre do tváre, lebo aj to sa nám sľubuje. Veď kto by sa odvážil dúfať v niečo, čo by Boh neuznal za dobré či sľúbiť, alebo dať?
Budeme hľadieť z tváre do tváre. Apoštol hovorí: „Teraz poznávam iba čiastočne, len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre.“ A apoštol Ján vo svojom liste: „Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je.“ To je veľké prisľúbenie.
Ak miluješ, choď za ním. Milujem, povieš, ale ako mám ísť za ním? Keby ti bol Pán, tvoj Boh, povedal: Ja som pravda a život, určite by si v túžbe po pravde a v dychtivosti po živote hľadal cestu, ktorou by si sa k nim dostal, a povedal by si si: Pravda je veľká vec, veľká vec je život. Keby sa k nim moja duša mohla dajako dostať!
Chceš vedieť, kadiaľ? Počúvaj ho, čo hovorí na prvom mieste: „Ja som cesta.“ Prv než ti povedal kam, vravel kadiaľ: „Ja som cesta.“ Kam cesta? „Ja som pravda a život.“ Najprv povedal, kadiaľ máš ísť, až potom povedal, kam prídeš. Ja som cesta, ja som pravda, ja som život. Kým bol u Otca, bol pravda a život. Keď si obliekol telo, stal sa cestou.
A nehovorí sa ti: Namáhaj sa, hľadaj cestu, aby si sa dostal k pravde a životu; toto sa ti nehovorí. Vstaň, lenivec! Cesta sama prišla k tebe a zobudila ťa zo sna, ak ťa vôbec zobudila; vstaň a choď!
Azda sa pokúšaš ísť, ale nemôžeš, lebo ťa bolia nohy. Od čoho ťa bolia nohy? Behali azda po hrboľatých cestách, hnané chamtivosťou? Ale Božie Slovo uzdravilo aj chromých. Povieš: Nohy mám zdravé, ale nevidím cestu. On aj slepým otvoril oči.
Z Traktátov svätého biskupa Augustína na Jánovo evanjelium
(Tract. 34, 8-9: CCL 36, 315-316)
Ireneus (začiatok II. storočia po Kristovi) v spise Proti Herézam píše, že Ježiš robí nové stvorenie. Pri prvom stvorení, na začiatku ľudských dejín, Boh urobil človeka z hliny zeme (Gn 2,7), Ježiš svojou činnosťou tvorí nové, druhé stvorenie. Jeho gesto uzdravenia – urobil blato a potrel slepcovi oči – je symbolom tohto druhého, nového stvorenia. V tomto novom stvorení sú hriechy odpustené a uzdravené. Preto Pavol píše Korinťanom: kto je v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo, hľa, nové je tu! (porov. 2 Kor 5,17).
Ježiš zároveň tým, že berie do rúk matériu, ktorú používa na uzdravenie, kladie základy sviatostí. Materiálne znaky kombinované so slovami Ježiša sa stávajú tajomnými prostriedkami uzdravenia, sprostredkovania Božieho života (tajny starosloviensky; mysterion gr. – tajomstvá slovensky; sviatosti z lat. sacramentum)
© róbert jáger 2013
