16 Nik nezažne lampu a neprikryje ju nádobou, ani ju nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo. 17 Lebo nič nie je skryté, čo by sa nevyjavilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo a nedostalo na verejnosť. 18 Dávajte teda pozor, ako počúvate, lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, o čom si myslí, že má.“ 19Prišla za ním jeho matka a bratia, ale pre zástup sa nemohli k nemu dostať. 20 Oznámili mu: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú ťa vidieť.“ 21 On im odvetil: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.“ (Lk 8, 16-21)
Zapochybovali ste už niekedy o Bohu? O jeho dobrote? Mali ste už niekedy dojem – zoči voči nespravodlivosti alebo nešťastiu – že Boh mlčí, je ďaleko? A viedlo vás to k neistote, či vôbec vládne v tomto svete? K pochmúrnym myšlienkam, že toto všetko stráca zmysel, lebo aj tak bezočivci a klamári majú zelenú a Boh nič neurobí?
Už ste niekedy ukázali Bohu svoj „chrbát“ a urobili ste si po svojom? Veď čo, ja sám som si pánom a robím, čo chcem a ako chcem? Vykašlali ste sa niekedy na Božie príkazy a zrealizovali ste sa, lebo treba využiť každú príležitosť?
Ak áno, potom každý z nás mal priamu, osobnú skúsenosť s ovocím dedičného hriechu, t.j. s tou prvotnou nedôverou, ktorá viedla prarodičov k prvému svojvoľnému činu – k neposlušnosti, ktorou sme my všetci poznačení. Nedôvera v Boha a vôbec neistota, či vôbec existuje , zvlášť v konfrontácii so zlom a nespravodlivosťou, táto neistota až spochybňovanie sú ovocím dedičného hriechu alebo jeho prejavmi. Ak sa nám zdá, že ešte nie, skôr či neskôr sa ukáže, že nie sme až takí svätí ako by sme si priali, či mysleli.
8. december je sviatkom Nepoškvrneného počatia Panny Márie, Ježišovej matky. Kresťania katolíckej a pravoslávnej tradície s mnohými anglikánmi a luteránmi vyznávajú, že Ježišova matka, Mária, bola uchránená od dedičného hriechu pri svojom počatí a narodení. Teda v nej neúčinkovala nedôvera voči Bohu tak, ako to mnohí zažívame alebo sme už zažili. Mária nepochybovala o Božej dobrote a spoliehala sa na neho, aj keď mnohým veciam nerozumela. Prišla na svet a žila ako tá, čo bezhranične dôveruje, a to aj napriek tomu, že jej život sa v ničom nelíšil od radostí a starostí všetkých nás. Odkiaľ to vieme? Anjel jej povedal: Raduj sa, tá ktorú urobil plnou milosti, Pán je s tebou! (Lk 1,28). Táto kostrbatá konštrukcia však reflektuje grécky originál. A veci sú hneď jasnejšie. Anjel totiž zvestuje prekvapivú vec Márii: Raduj sa, lebo ťa Pán urobil plnou jeho vlastnej milosti a je stále s tebou! Božia prítomnosť v jej živote je zárukou radosti a tento Boh ju urobil plnou milosti. Niet miesta pre nedôveru voči Bohu, neistote či spochybňovaniu.
My však nie sme bez pochýb. Ale je tu šanca urobiť krok ďalej vo vzťahu k Ježišovi, vstúpiť do užšieho kontaktu s ním. Do viac osobného kontaktu. Lebo dnešný sviatok nás k tomu vyzýva.
Sv. Bernard (1090-1153) pripomína, že Ježišov príchod je trojaký. Prvý a posledný sú hmatateľné. Prvý príchod bol v Betleheme, keď sa narodil ako malé dieťa, vyrastal pred očami Nazaretčanov, učil, kázal a bol ukrižovaný na Golgote. A tretieho dňa vstal z mŕtvych. Jeho posledný príchod bude rovnako viditeľný. Už to nebude na prvý pohľad iba človek, ale zjaví sa v celej svojej sláve ako pravý človek a pravý Boh, aby odhalil zmysel dejín a každému odplatil podľa jeho skutkov. Medzi tým existuje ešte jeden jeho príchod alebo prichádzanie. Ono nie je viditeľné.
Prichádza v Duchu svätom ako tajomný hosť. Sám hovorí: ak ma niekto miluje, zachová moje slová, aj môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu (Jn14,23). Potom Bernard pokračuje a cituje žalm: vo svojom srdci uchovávam tvoje slová, aby som ťa neurazil hriechom (Ž 118,11). A nakoniec dodá:
Pretože sú blažení tí, čo zachovávajú Božie slovo, zachovávaj ho aj ty tak, aby ono preniklo do tvojho srdca a vlialo sa do tvojich citoch, postojov a spôsobu života. Požívaj toto dobro (Slovo Božie) a tvoja duša nájde radosť i silu. Nezabúdaj jesť tento chlieb, aby ti srdce nevyschlo. Nezabúdaj jesť tento chlieb, aby tvoja duša neprišla o silný, výživný pokrm. Ak budeš takto zachovávať Božie slovo, niet pochýb, že aj ono bude zachovávať teba. Príde k tebe Syn s Otcom, príde k tebe veľký Prorok, ktorý obnovuje Jeruzalem a všetko činí novým. Tento jeho druhý, neviditeľný príchod spôsobí, že ponesieme obraz nového, nebeského človeka. (Discorsi, N.5, Sull´Avvento, 1-3)
Ježiš odpovedá na oznámenie príchodu matky a bratov, že jeho naozajstnými bratmi, sestrami a matkami sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho (Lk 8.21). Bernard nám ukazuje cestu počúvať slovo, aby sa ono dostalo do srdca a začalo pretvárať srdce. Potom sa naozaj ukáže aj v konaní, postojoch, spôsoboch a citoch. Tam, kde sa Slovo číta, v tichu opakuje, uvažuje sa nad ním, kde sa porovnáva vlastný život so Slovom, tam naozaj prichádza Boh a začína si robiť domov, príbytok. Tam prebýva On sám.
Príprava na Narodenie Pána nemôže byť iná než presiaknutá Slovom a jeho denným prijímaním. To nám pripomína dnešný sviatok, to nám pripomínajú proroci, ktorých pamiatku oslavujeme práve v tomto období. A toto je cesta, ktorou ja môžem prísť bližšie k Ježišovi a zároveň jemu umožniť vstúpiť do môjho života tak, ako to sám hovorí: prídeme k nemu (Jn 14,23). Staň sa aj ty jedným z tých, ktorým možno povedať: Pán je s tebou – lebo ty si s ním v počúvaní jeho slova!
Ps: Máš doma Sv. písmo? A čítaš ho? A keď čítaš, aj porovnávaš svoj život, postoje, názory s tým, čo tam objavuješ? Nie? ……..potom začni dnes. Napr. Knihou Prísloví
