19 Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ 20 Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. 21 A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ 22 Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. 23 Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“
24 Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. 25 Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ 26 O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ 27 Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ 28 Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ 29 Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“
30 Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. 31 Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.
Milosrdenstvo – okrem iného – znamená aj rešpektovať druhú osobu, jej poznanie, skúsenosti. Biblicky by sme to mohli vyjadriť „kráčať spolu s ním“. Ako Boh, ktorý prišiel k Abrahámovi a potom kráča spolu s ním. Jeho tempom. Aj v dnešnom evanjeliu vidíme Krista, ktorý rešpektuje stav Tomáša. Nenadáva, nekritizuje, nekričí a nepohŕda ním. Odpovedá na jeho žiadosť: kým neuvidím, nevložím, dovtedy neverím.
Ježiš sa necháva poznať Tomášovi, ktorý strávil týždeň v neistote a zneisťujúcej konfrontácii s ostatnými. Oni ho videli. Ja nie. A čo vlastne videli? Zdalo sa im? A ja prečo nie? Kedy sa zjaví mne? A prečo sa mi hneď nezjavil? Kto má vlastne pravdu? Nie sú šialení tí ostatní?
Ježišova odpoveď je primeraná Tomášovmu hľadaniu, rozpoloženiu jeho duše. Odpovedá tak, aby Tomáša presvedčil, ale neznásilňoval. Nevtiera sa nasilu. Ale zároveň mu ukazuje širšie horizonty, nové možnosti a „vyšší level“ – ako sa dnes často hovorieva: blažení, čo nevideli a predsa uverili (v.29)
Niekedy sa nám zdá, že Tomášov postoj je veľmi hriešny postoj, nehodný kresťana. Mali by sme sa zbaviť tejto falošnej predstavy. Každý má svoj rytmus, svoje tempo dozrievania. Niekto hľadá hneď a rýchlo, iného to nezaujíma. K otáznikom života príde až neskôr. Možno je to práve vďaka traumatizujúcej udalosti vlastného príbehu alebo vďaka vlastnému omylu a pádu.
Našou úlohou je presne to, čo povedal Ježiš: Pokoj vám a ako mňa poslal Otec, aj ja vás posielam! (v.21). Prijať Kristov pokoj a v ňom vykročiť do každodennosti. Žiť pokoj a v pokoji srdca – bez hnevu, útokov, povyšovania sa – stretávať aj Tomášov našej doby. Čo tento postoj pokoja znamená konkrétne?
– vypočuť človeka a vnímať jeho bolesť, neistotu a radosti
– vypočuť mnohokrát aj útočné slová, ale vziať ich pozitívne: veľakrát stojí za nimi zranenie a zúfalý výkrik po prijatí, pochopení a túžba nájsť odpoveď
– aj napriek tomu, že nemám hneď odpoveď, zostať s tým človekom. Byť s ním, zdieľať s ním to, čo prežíva.
– neutiecť ani sa nevyhnúť človeku, ktorý tápe
– dokázať odpovedať slušne, bez útoku a pohŕdania
– byť autentickým, nehrať divadlo
A nad to všetko modliť sa za Tomášov, ktorí vstúpia na scénu nášho života. Aj ty aj ja sme poslaní do sveta. Ježišove slová platia pre všetkých jeho učeníkov. Slová apoštola Petra môžu sa stať heslom nasledujúceho týždňa:
Aby tých, čo neveria slovu, bez slova získal (váš) život (porov. 1 Pt 3,1)
