„Dobre bolo?“
„Skoro hej.“
„To je ako, skoro hej. Nebodaj si stratil mobil, alebo peňaženku?“
„Nič také. Chcel som na to zabudnúť, ale nedá sa. Čím viac sa snažím vymazať to z pamäte, tým viac na to myslím.“
„Niečo vážne?“
„Veľmi vážne. Výlet bol fajn. Boli sme na hrade. Mne sa také páči. Staré kostýmy, nábytky, posteľ s baldachýnom – presne takéto letisko by som chcel mať vo svojej izbe, a napokon mučiareň so strašidlami. Dievčatá pišťali až hrôza.“
„Ty si sa nebál?“
„Nebál, no tiež som riadne zjačal, keď na mňa v tmavej chodbe vyskočil kostlivec.“
„Takže, vravíš, pekný výlet.“
„No, mohol byť pekný, keby som ťa nezaprel.“
„Ty si ma zaprel?“
„Na hrade bola kaplnka, v ktorej bol svätostánok. Keď sme vošli dnu, niektorí spolužiaci pokľakli. Ja nie. Iba som stál a tváril som sa, že si obzerám maľby na stene. Až vonku som to pochopil. Ja som ťa zaprel. Veľmi sa hanbím.“
„Pravdu? Veľmi to vtedy bolelo.“
„Pane, odpusť mi, ty vieš, že ťa milujem. Už nikdy ťa nechcem zaprieť.“
12. nedeľa v Cezročnom období
© Júlia Hubeňáková, 27. 6. 2014
Ježiš povedal svojim apoštolom: „Nebojte sa ľudí. Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Čo vám hovorím vo tme, hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech.
Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle.
Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.
Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.“ Mt 10, 26-33
„Pane, odpust aj mne!“