Ježiš, spomeň si na mňa

201211201050290.mg_49850Všade boli dlhočizné rady, ktoré sa len pomaly posúvali. Jeden rad bol síce krátky, ale ako keby zamrzol. Vôbec sa nehýbal. Aj tých pár ľudí sa radšej presunulo inam. Povedal si, že počká. Vyhovovalo mu, že sa nič nedeje. Po chvíli vyšla zo spovednice pani v stredných rokoch. Plakala, ale nebola smutná. Vošiel. Sedel tam staručký kňaz. Nohy mal zabalené v deke. V kúte stála opretá palička.

„Vitaj,“ usmial sa a zaplavil ho pohľadom, ktorý ho úplne roztápal. Boli to oči, ktoré videli až do duše.

Začal sa spovedať. Najprv tie ľahšie, všedné hriechy. To mu celkom išlo. V podstate by to aj takto bolo skončilo, keby. Keby nenastalo ticho. Také ticho, že až počul tlkot vlastného srdca. Staručký kňaz ho podchvíľou povzbudzoval láskavým pohľadom. Ach, tie oči. Stále bolo ticho. Čas v spovednici zastal, no vonku sa vliekol a ľudia od spovednice odchádzali inam.

Po chvíli kňaz zobral do ruky Sväté Písmo a akoby náhodou prečítal: „Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného napravo od neho, druhého naľavo.“

Vtedy sa odhodlal. S ľútosťou v hlase povedal ten strašný hriech, pre ktorý nemal odvahu už veľmi dlho ísť na spoveď. Láskavý pohľad bol ešte láskavejší. Keď kňaz zodvihol ruku a povedal: „…A ja ťa rozhrešujem od tvojich hriechov…,“ už to nevydržal. Po lícach sa mu rozkotúľali slzy a do srdca vstúpilo čosi neopísateľné.

Keď vyšiel zo spovednice, plakal, ale nebol smutný. Hneď za ním tam vošlo vystrašené dievča.

© Júlia Hubeňáková 29. 3. 2015   6. pôstna nedeľa

Hneď zrána mali poradu veľkňazi so staršími a zákonníkmi, teda celá veľrada. Ježiša spútali, odviedli a odovzdali Pilátovi.

Pilát sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“

On mu odpovedal: „Sám to hovoríš.“

Veľkňazi naň mnoho žalovali a Pilát sa ho znova spytoval: „Nič neodpovieš? Pozri, čo všetko žalujú na teba!“

Ale Ježiš už nič nepovedal, takže sa Pilát čudoval.

Na sviatky im prepúšťal jedného väzňa, ktorého si žiadali. S povstalcami, čo sa pri vzbure dopustili vraždy, bol uväznený muž, ktorý sa volal Barabáš. Zástup vystúpil hore a žiadal si to, čo im robieval. Pilát im povedal: „Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa?“ Lebo vedel, že ho veľkňazi vydali zo závisti.

Ale veľkňazi podnietili zástup, aby im radšej prepustil Barabáša.

Pilát sa ich znova opýtal: „Čo mám teda podľa vás urobiť so židovským kráľom?“

Oni opäť skríkli: „Ukrižuj ho!“

Pilát im vravel: „A čo zlé urobil?“

Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižuj ho!“

A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.

Vojaci ho odviedli dnu do nádvoria, čiže do vládnej budovy, a zvolali celú kohortu. Odeli ho do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju a začali ho pozdravovať: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“

Bili ho trstinou po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali.

Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž. Tak ho priviedli na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka.

Dávali mu víno zmiešané s myrhou, ale on ho neprijal. Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty hodili o ne lós, kto si má čo vziať. Keď ho ukrižovali, bolo deväť hodín.

Jeho vinu označili nápisom: „Židovský kráľ.“

Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného napravo od neho, druhého naľavo.

A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu; potriasali hlavami a vraveli: „Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví. Zachráň sám seba, zostúp z kríža!“

Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža, aby sme videli a uverili.“

Ešte aj tí ho hanobili, čo boli s ním ukrižovaní.

Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: „Heloi, heloi, lema sabakthani?“, čo v preklade znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“

Keď to počuli, niektorí z okolostojacich vraveli: „Pozrite, volá Eliáša.“

Ktosi odbehol, naplnil špongiu octom, nastokol ju na trstinu, dával mu piť a hovoril: „Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde sňať.“

Ale Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol.

Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku.

Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: „Tento človek bol naozaj Boží Syn.“ Mk 15, 1-39

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.