Jolana

krížVerila si. Možno až priveľmi. Rodičia, starkí a celá rodina sa v nej spočiatku videli. Podporovali ju vo všetkom, o čo sa zaujímala. Športovala, bola excelentná v angličtine a vynikala takmer vo všetkých predmetoch. Vravím takmer, lebo nenávidela dejepis a keďže na vine bol jednoznačne ustráchaný učiteľ,  nenávidela aj jeho. Hviezda rodiny, hviezda triedy, až jej z toho, ako to povedať, preskočilo. Odrazu jej nestačilo vreckové, spolužiačky boli hlupane a spolužiaci otravní puboši. Vlastne na celej škole nebolo toho, s kým sa mohla kamarátiť. Už chýbalo len to pomyselné zrkadielko, ktoré by jej potvrdilo, že práve ona je tá naj. Rodičia cítili, že Jolka im prerástla cez hlavu, ale voľajako nevedeli nájsť recept na výchovu. Nešlo to ani podobrotky, ani pozlotky. Jolana určovala, čo áno a čo nie. Vráťme sa však k dejepisu. Škrelo ju, že ho nemá v malíčku a dohodla si s učiteľom doučovanie. Dohodla nie je správne slovo, ona to učiteľovi nariadila, že príde popoludní k ním domov. Ani nemukol. Riadne si ho podá, chudáčika. Keď k ním prišla, obutá a odutá ako paradajka, v obývačke už na ňu  čakal bylinkový čaj v starodávnom porceláne a na tanieriku rozvoniavala štrúdľa. Na stene visel rovnako starodávny kríž. Popoludňajšie slnko svietilo práve na Krista. Pán učiteľ si kľakol na kľačadlo, prežehnal sa a začal: „Pane, prosím, posväť túto chvíľu, aby som mojej žiačke, ktorú si mi zveril, dokázal odhaliť krásu dejepisu. Vlož mi do úst slová, ktoré zaberú. Ty vieš, aký som nemotorný.“ Potom bolo dlhé, predlhé ticho.

Čo myslíte, ako to dopadlo?

© Júlia Hubeňáková,  15. 9. 2013

 

Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im povedal toto podobenstvo: „Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: „Radujte sa so mnou lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.“ Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú. Alebo ak má žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, nezažne lampu, nevymetie dom a nehľadá starostlivo kým ju nenájde? A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie. Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu, čo som stratila.“ Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.“ A pokračoval: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: „Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.“ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: „Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.“ I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: „Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojim synom.“ Ale otec povedal svojim sluhom: „Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.“ A začali hodovať. Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: „Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.“ On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: „Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.“ On mu na to povedal: „Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.“ Lk 15, 1-32

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.