Kafarnaum, Kafarnaum! (Mt 11,23)

OLYMPUS DIGITAL CAMERA1 O niekoľko dní znova vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome, 2 a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo. 3 Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria. 4 A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam, kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. 5 Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“ 6 Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali: 7 „Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“ 8 Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: „Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? 9 Čo je ľahšie – povedať ochrnutému: »Odpúšťajú sa ti hriechy«, alebo povedať: »Vstaň, vezmi si lôžko a choď!«? 10 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: 11 „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.“ 12 A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: „Také niečo sme ešte nikdy nevideli.“ (Mk 2,1-12)

Keď som v minulom týždni stál nad zrúcaninami Kafarnauma, mysĺou mi prebehli všetky tie udalosti, na ktoré poukazujú evanjelia. Bolo to významné mestečko, do ktorého sa priženil apoštol Peter, ktorému tam Ježiš uzdravil svokru a ona im následne posluhovala (Mk1,30), istotne tam Ježiš aj častejšie zašiel (por. Mt 14,13), kázal v ich synagóge, blízko na pustom mieste rozmnožil chleby a hovoril o Chlebe života- Eucharistii (Jn 6, 1-71), tiež tam uzdravil ochrnutého človeka, ktorého mu spustili cez strechu, ako poznamenáva dnešné evanjelium (Mk 2, 1-12). A predsa práve o tomto meste musel povedať veľmi kriticky: „A ty Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla zostúpiš“(Mt 11,23). Rovnako ako nad Korozainom, či Betsaidou aj nad Kafarnaum sa splnilo to „beda ti“, ktoré Ježiš vyriekol kvôli zatvrdlivosti a nekajúcnosti.

Dnes tieto miesta jestvujú len v zrúcaninách vďaka archeologickým výskumom. Aj toto nám dosvedčuje vážnosť každého slova, ktoré vyriekol Ježiš ako napomenutie. A napomenutím sú aj slová odpustenia ochrnutému, ktorými Ježiš upozornil Kafarnaumčanov na potrebu odpustenia: „Čo je ĺahšie povedať ochrnutému: odpúšťajú sa ti hriechy, alebo povedať: vstaň, vezmi si lôžko a choď domov? „(Mk 2, 9) Človek na jednej strane túži po odpustení a na druhej sa mu to zdá až neskutočné. Ježiš nám dokazuje skutočnú možnosť odpustenia: „aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy…(Mk 2, 10)

Ak teda má moc okamžite dvíhať z lôžka, tak má moc aj z hriechu dvíhať, len mu je treba uveriť. A predsa u mnohých ĺudi ešte stále pretrváva pochybnosť Kafarnaumčanov: „Kto môže odpúšťať hriechy..?“ Vieme, že môže Kristus a tí, ktorým to on zveril po vzkriesení slovami: „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené…“ (Jn 20,23).
Nedbajme na všakovaké výhrady typu – aj kňaz je len človek. ..áno, je človek a on sám potrebuje pokánie, odpustenie vo sviatosti zmierenia, ktoré mu môže ponúknuť iba ďalší kňaz… ale berme vážne Kristov postoj, ktorý on jasne dáva najavo odpúšťaním a výzvou k náprave: „nehreš viac, aby ťa nepostihlo niečo horšie “ (Jn 5,14). Cirkev práve k tomu nabáda vo Veľkom pôste – hľadať odpustenie a snažiť sa o nápravu života. Potom sa nemusíme báť kliatby a zániku, ako spomínané nekajúce mestá, lež budeme s dôverou hľadieť do budúcnosti, do ktorej nás s láskou a milosrdenstvom pozýva Ježiš. K tomuto chápaniu prípravy na Paschu nás pozýva Cirkev a ja vám ešte zo Svätej Zeme do ďalšieho veĺkopôstného týždňa žehnám a spojený v modlitbe so všetkými vami ostávam.
+Milan

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.