Nedeľa Najsvätejšej Trojice B – slovo k prvému čítaniu (Dt 4,32–34.39–40)

Mojžiš povedal ľudu: (32) „Opýtaj sa len dávnych čias, ktoré boli pred tebou: odo dňa, keď Boh stvoril človeka na zemi; pýtaj sa od jedného konca nebies po druhý: Stalo sa niekedy niečo také veľké ako toto, alebo bolo niekedy počuť, (33) že by bol niektorý národ počul hlas Boha hovoriaceho z ohňa, ako si počul ty – a zostal si na žive?! (34) Alebo sa už niekedy Boh pokúsil prísť a vybrať si národ spomedzi iných národov skúškami, znameniami, zázrakmi a bojom, rukou silnou, so zdvihnutým ramenom a s veľkou hrôzou, ako to pre vás urobil Pán, váš Boh, v Egypte priamo pred vašimi očami? (39) Dnes teda vedz a uchovaj si v srdci, že len Pán je Boh hore na nebi i dolu na zemi; iného niet. (40) Zachovávaj jeho prikázania a ustanovenia, ktoré ti ja dnes predkladám, aby dobre bolo tebe i tvojim synom po tebe a aby si dlho žil v krajine, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh.“

Dt 4,32–34.39–40
Audionahrávka zamyslenia…

Aký je Boh, v ktorého verí Izrael? Dnešné čítanie z Knihy Deuteronómium ho predstavuje najprv ako Stvoriteľa človeka (v. 32). Starozákonné texty, vrátane nášho, jasne vyznávajú, že človek pochádza od Boha a ten je vo vzťahu k ľudstvu Stvoriteľom. K tejto jednoduchej formulácii viedla dlhá cesta a dopad takejto viery je veľký. Znamená totiž, že Izrael nemá len nejakého vlastného partikulárneho Boha, ako okolité národy. On nie je len národným Bohom, ale Bohom všetkých a všetkého; všetko stvoril a všetko mu patrí (Ratzinger, 105). Stručný odkaz na vrcholný okamih šiesteho dňa stvorenia, ktorým je stvorenie človeka, nie je v našom čítaní samoúčelný. Vytvára totiž časový rámec, v ktorom sa ukážu ďalšie dva Božie atribúty; zjavenie a spása.

Skôr než prejdeme k Spasiteľovi, zastavme sa pri Božom zjavení. Boh Biblie nie je stvoriteľ-konštruktér na spôsob hodinára, ktorý poskladá a spustí dômyselný mechanizmus ozubených koliesok a pružiniek, ale ďalej sa oň nezaujíma. Nezostáva v anonymite skrytý pred človekom kdesi za oponou prírody, ale zjavuje sa; odhaľuje zo seba viac, než sa dá len vydedukovať rozumom. V intenciách nášho úryvku môžeme myslieť na Mojžiša a horiaci krík (Ex 3), a potom tiež na uzavretie zmluvy na Sinaji (Ex 19). Cez tieto a mnohé ďalšie udalosti a slová Boh komunikuje s ľuďmi a robí sa pre nich prístupným. Hlas, o ktorom čítame v našom texte (v. 33), je hlas zjavujúceho sa Boha. To zároveň predpokladá, že existuje niekto, kto je schopný tento hlas zachytiť a koho oslovuje.

K téme zjavenia treba na tomto mieste dodať, že Boh počas dejín nevstupoval do komunikácie s celým ľudstvom rovnako. Najviac sa dával spoznať národu, ktorý si sám vybral. Vhodne to vyjadruje porovnanie medzi svetielkami, ktoré svietia vo svete v rozličných náboženstvách, a Svetlom, ktoré zažiarilo Izraelu (Hrabovecký, 55). Tu sa stretávame s témou jedinečnosti Izraela (Weinfeld, 210). Boh si ho nevyvolil ako najväčší, najlepší, najodvážnejší… nejaký „top“ národ. Ak by sme však predsa len chceli nájsť nejaké naj, tak možno to, že bol najmenší (Dt 7,7) a najviac ohrozený. Stopercentná odpoveď, prečo si zamiloval práve Izrael, zostáva pre nás tajomstvom, rovnako ako láska sama je vždy zahalená rúškom tajomstva.

Stvorenie a zjavenie v našom úryvku dopĺňa ešte tretia skutočnosť – spása. Boh mimoriadnym spôsobom vyslobodil Izraelitov z Egypta (v. 34) a oni toto jeho spásne/zachraňujúce konanie majú vpísané hlboko vo svojom vnútri. Základným sviatkom Izraela je Pascha – Veľká noc, kedy sa pripomína záchrana z egyptského otroctva. Mojžiš Izraelitom vymenúva dlhý zoznam Božích zásahov, ktoré sa udiali na začiatku exodu: skúšky, znamenia, zázraky, boje, silná ruka, zdvihnuté rameno, veľká hrôza. Následne stručne dopĺňa, že Boh to všetko urobil pre vás (v. 34); teda nie pre seba, ale v ich prospech. Pri vyslobodení z Egypta nejde o prekonanie Božej samoty náborom nových ctiteľov. On nepotrebuje obohatiť seba, ale chce obdarovať slobodou ich.

Aký je Boh, v ktorého veria kresťania? Je to naďalej Boh Izraela; Stvoriteľ a Spasiteľ. Nevytvorili sme si ho my sami. Naopak, on stvoril nás. V Ježišovi Kristovi ešte jasnejšie zažiarilo Svetlo, ktoré videl Izrael. Jeho spásonosná smrť na kríži prehlbuje chápanie toho, čo znamená výraz pre vás. Nedeľa Najsvätejšej Trojice ukazuje, že Boh kresťanov nie je samotár, ale Láska. Láska Otca, Syna a Ducha Svätého je taká prekypujúca, že sa vylieva na svet. Náš Boh je otvorený komunikácii a pozýva do vzťahu. Tentokrát sa neobracia len na jeden špecifický národ, ale na všetkých ľudí bez rozdielu. Ďakujme za Božiu lásku, tešme sa z nej a buďme jej svedkami pre iných. Cteným čitateľkám a čitateľom vyprosujem požehnanú nedeľu.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Janais a Dodo Dolinka – Kto si, kto som
Literatúra:
HRABOVECKÝ, P., Základy fundamentálnej teológie a religionistiky (Košice 2020).
RATZINGER, J., Úvod do kresťanstva (Trnava 2007).
WEINFELD, M., Deuteronomy 1–11 (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) V.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.