Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali. Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ (Mt 28,16-20)
Hneď na úvod si môžeme všimnúť dve veci: Stretnutie Ježiša s jedenástimi v Galiley na jeho žiadosť sa nachádza len v Matúšovom Evanjeliu. Ján v 21. kapitole pridáva zjavenie sa niekoľkým učeníkom pri Galilejskom jazere. Tu však chýba Ježišov príkaz učeníkom ísť do Galiley. Ostatné Evanjeliá sa končia v Jeruzaleme, odkiaľ aj Ježiš vystupuje do neba. V Jeruzaleme sa končí aj prvý záver Jánovho Evanjelia v 20. kapitole.
Druhá vec, ktorú si môžeme všimnúť je, že „jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal,“ (Mt 28,16). Avšak žiadny takýto rozkaz vystúpiť na vrch v Matúšovom Evanjeliu nenachádzame. Ježiš, vo veľkonočné ráno, keď sa stretáva so ženami utekajúcimi od hrobu hovorí, aby oznámili jeho bratom, aby šli do Galiey a že tam ho uvidia (porov. Mt 28,10). O žiadnom vrchu Ježiš explicitne nehovorí. Natíska sa teda otázka: „Čo je to za vrch a prečo sa tu o ňom hovorí?“ Odpoveď pravdepodobne nájdeme, ak sa vrátime v čítaní Matúšovho Evanjelia a všimneme si čo všetko sa na vrchu v Galiley odohrávalo.
Ďalší moment v tejto stati, ktorý si zaslúži komentár sú slová z Ježišovho tzv. misijného príkazu učeníkom. Najprv sa pozrime na slová: „Choďte teda, učte všetky národy,“ v gréčtine: πορευθέντες οὖν μαθητεύσατε πάντα τὰ ἔθνη (poreuthéntes ún matheteúsate pánta ta éthne) (Mt 28,19a). Dôležité je tu najmä sloveso μαθητεύσατε. Je to imperatív od slovesa μαθητεύω, čo znamená robiť niekoho učeníkom. Teda doslovne by sme mohli preložiť: „Choďte teda, robte všetky národy mojimi učeníkmi“. Robiť niekoho učeníkom znamená viac než ho len učiť; to je len jedna časť, o ktorej Ježiš hovorí až v nasledujúcom verši: „a naučte ich zachovávať…“ (Mt 28,20a). Urobiť niekoho učeníkom znamená voviesť ho do skutočného spoločenstva s Kristom, do vzťahu jeho nekončiaceho sa nasledovania, kedy sa človek stáva jeho učeníkom na celý život, lebo sa od neho učí neustále.
Potom Ježiš pokračuje: „a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého,“ po grécky: βαπτίζοντες αὐτοὺς εἰς τὸ ὄνομα τοῦ πατρὸς καὶ τοῦ υἱοῦ καὶ τοῦ ἁγίου πνεύματος (baptídzontes autús eis to ónoma tu patrós kai tu huiú kai hagíu pneúmatos) (Mt 28,19b). Ako upozorňujú gramatiky biblickej gréčtiny (Zerwick, Blass-Debrunner), Matúšovo použitie predložky εἰς v tomto kontexte vyjadruje myšlienku krstenia do mena Otca i Syna i Ducha Svätého (alebo v meno Otca…). Úzko to súvisí s myšlienkou urobiť niekoho učeníkom. Pokrstiť niekoho do mena Otca i Syna i Ducha Svätého tak neznamená jednorazovú udalosť, kedy niekto prejde nejakým iniciačným obradom, ktorý sa vykonáva v mene niekoho, ale znamená ponoriť ho (pôvodný zmysel gréckeho slova βαπτίζω – krstiť je ponoriť) do mena, teda do celého bytia Otca i Syna i Ducha Svätého, ponoriť ho do ich jednoty a tak vojsť do ich spoločenstva.
Matúš Imrich
