Nedeľa o poslednom súde (Mt 25,31-46)

4_velkonocna_A_nz (720x618)31 Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. 32 Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. 33 Ovce si postaví sprava a capov zľava. 34 Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: »Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. 35 Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; 36 bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.« 37 Vtedy mu spravodliví povedia: »Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? 38 Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? 39 Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?«40 Kráľ im odpovie: »Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.« 41 Potom povie aj tým, čo budú zľava: »Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! 42 Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; 43 bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.« 44 Vtedy mu aj oni povedia: »Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako pocestného, alebo nahého, alebo chorého, alebo vo väzení, a neposlúžili sme ti?« 45 Vtedy im on odpovie: »Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.« 46 A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života.“  (Mt 25,31-46)

Ľudské predstavy o spáse sú rôzne. Niekomu sa môže zdať, že v jednej chvíli nás Boh zachráni a v druhej vezme do neba. Iní sa spoliehajú na vlastnú svätosť, lebo chodievajú do chrámu, modlievajú sa pravidelne, nikdy nevynechajú sviatosti… zasa iní vidia všetko v terminológii súdu, hriechu a trestu… ako to vlastne bude vyzerať

Dnešné evanjelium nám otvára oči. Keď príde Syn človeka vo svojej sláve…zhromaždia sa všetky národy (v.31-32). V gréčtine je použité pasívum – „budú zhromaždené“. Naznačuje to Bohom chcený scenár a teda nikto, žiaden národ ani jednotlivec tomu stretnutiu neunikne. Neskryje sa. Nezabudne sa na nikoho. Budú tam všetci.
A Ježiš ako Kráľ sa ujme sudcovskej role. Je však zaujímavé ako ju vykoná. Ku podivu nevyčíta „zlé skutky“ – hriechy, zlomyseľnosť. Ale „zanedbania“ – veci, ktoré ľudia neurobili, hoci ich urobiť mohli. A nie hocikomu, ale tým najmenším, tým nepovšimnutým a zanedbaným, zabudnutým. Nie je to zaujímavý objav???? Iste Boh nebude prehliadať hriechy (Lk 16,19-31).

V prvom rade nás Ježiš vedie k bdelosti a ostražitosti. Celá súvislá reč (Mt 24 – 25) sa odohráva potom, čo Ježiš vyšiel z Chrámu a sadol si na Olivovú horu oproti Chrámu. Učeníci sa ho pýtajú „povedz nám ako sa to stane a čo bude znamením tvojho príchodu?“ (Mt 24,3). Ježiš svoju odpoveď začne napomenutím a výstrahou: dajte si pozor, aby vás nikto nezviedol (24,4). Po opise katastrof, vojen a súženia, dodá, že to ešte nie je koniec. A učeníci sa nemajú strachovať. Skôr ich pobáda na bedlivosť, lebo to budú dní ako za Noeho. Ľudia budú jesť a piť, ženiť sa a vydávať – teda úplne normálny život. Ale v tom všetko nesmú zabudnúť na podstatu: múdry sluha sa stará o zverené osoby (24,45-54), múdre panny, ktoré čakajú na Ženícha, zabezpečia si dostatok oleja (25,1-13), každý musí „hospodáriť“ s tým, čo dostal (25,14-30). Toto všetko predchádza reč o poslednom súde.

A posledný súd spočíva vo vzťahu k druhému človeku. Ježiš kladie pred oči „extrémne hranice“ tohto vzťahu: najzraniteľnejších – „jednému z týchto maličkých“ (v. 40.45) a hraničné situácie – „chorý, smädný, hladný, pocestný (v gréčtine cudzinec ), vo väzení, nahý (v. 35-36; 42-43). Samozrejme, že do tohto konceptu patrí aj všetko, čo je pred týmito hraničnými situáciami.

Všetko padá alebo stojí na tom, čo sme urobili alebo neurobili. Nenechajte sa oklamať a zviesť, keby prišiel niekto iný a hovoril vám „ja som Mesiáš“ (24,4). Bdejte (24,44; 25,13) a konajte (25,31-46). Buďte múdri, nezanedbávajte nepovšimnutých!!!! Z tejto perspektívy sa nám ľudský život javí ako inkubátor. Každý inkubátor má pomôcť dieťatku „dobehnúť“ to, čo mu ešte chýba k samostatnému životu. Naše ľudské putovanie, život na zemi so všetkým, čo prináša a predovšetkým s osobami, ktoré stretávame, to všetko je inkubátor. Príprava na ozajstný život v Kristovej plnosti. Musíme sa naučiť dobehnúť k samostatnému životu. Boh nás totiž stvoril na svoj obraz. A keďže podobu zamýšľal, ale ju nedal (Gen 1,26-27), celý nás život je možnosťou stať sa jeho podobou.

Nie náhodou hovorí Pavol v liste Efezanom (4,1.13-15), aby sme život žili tak, aby sme dorástli do zrelosti muža, do plnosti Krista:
Prosím vás, aby ste žili dôstojne povolania, ktorého sa vám dostalo (…) kým nedospejeme všetci k jednote viery a poznania Božieho Syna, k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku, aby sme už neboli malými deťmi, ktorými sem-tam hádže a zmieta hocijaký vietor klamlivého ľudského učenia, ktorý podvodne strháva do bludu. Ale žime podľa pravdy a v láske všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista.

No a vzrastať sa ináč nedá iba konaním dobra. Vždy a všade. Nebuďme minimalistami. Nie je nič deštruktívnejšieho ako minimalistický postoj k životu. Ježišove slová nás pobádajú k zmene zmýšľania. K objaveniu toho, že modlitba, pôst, sviatosti, spoločné stretávanie sa a modlitba v chráme…toto všetko sú prostriedky, ktoré nám pomáhajú konať – robiť dobro týmto mojím najmenším bratom (v. 40).

©Róbert Jáger, 2016

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.