Nedeľa o poslednom súde (Mt 25,31-46)

31 Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. 32 Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. 33 Ovce si postaví sprava a capov zľava. 34 Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: »Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. 35 Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; 36 bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.« 37 Vtedy mu spravodliví povedia: »Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? 38 Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? 39 Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?« 40 Kráľ im odpovie: »Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.« 41 Potom povie aj tým, čo budú zľava: »Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! 42 Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; 43 bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.« 44 Vtedy mu aj oni povedia: »Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako pocestného, alebo nahého, alebo chorého, alebo vo väzení, a neposlúžili sme ti?«45 Vtedy im on odpovie: »Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.« 46 A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života.“  (Mt 25,31-46)

Pri pozornom čítaní dnešného podobenstva sa nám odkrýva zmysel ľudského života, pozemského putovania. Môžeme ho vyjadriť viacerými spôsobmi. Poslúžiť tým najmenším, najodkázanejším na pomoc, najbiednejším (v. 40). Robiť dobro tým, ktorí nie sú schopní vrátiť službu. Byť reálne pri marginalizovaných. Ak by sme to mali zhustiť do jedného slovíčka, potom by to bola nezištnosť. Nezištne pomáhať a konať dobro. Nielen tým najbiednejším, ktorí tvoria hraničné situácie, ale všetkým. Aj tým, čo sú pred touto hranicou.

Krátky slovník slovenského jazyka (2003) vysvetľuje, že nezištný je ten, kto nie je upriamený na zisk, výhody. Etymologicky je toto slovo zložené, odvodené od slovesa získať, pozostávajúceho z predpony z a archaického slovesa ískať, t. j. „hľadať, hľadaním zhromaždiť“. Sloveso ískať v pôvodnom význame zaniklo, zachovala sa od neho odvodenina zištný. Zmyslom ľudského života teda nie je sústrediť sa na hľadanie zisku, zhromažďovanie pre seba, ale sústrediť sa na druhú osobu. Byť opakom zištnosti. Aký je dôvod???

Hebrejské hen (milosť) označuje nezištnú priazeň vysokopostavenej osoby a konkrétny prejav tejto priazne. Svedectvo kresťanov spočíva v tom, že Boh Stvoriteľ a Pôvodca života nezištne, bez našich akýchkoľvek zásluh dal svojho Syna. A tento Syn svojím životom, smrťou na kríži a vzkriesením daroval nám ľuďom odpustenie, nový život, nový začiatok.

Apoštol Ján vydáva svedectvo o vlastnej skúsenosti. 16 Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. 17 Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. (Jn 3,16-17). Podstatou darovania Syna je záchrana nás, ľudí: 3 Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem; 4 že bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem. (1 Kor 15,3-4). Takto sme sa stali deťmi Boha a oslovujeme ho abba – otecko ! (Gal 4,4-7).

Ale to nie je všetko. Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko?! – hovorí Pavol rímskych kresťanom (Rim 8,32). Boh nám v Ježišovi Kristovi daroval plnosť života a schopnosť nasledovať ho. Efezanom Pavol pripomína: Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla! (Ef 5,8).

Človek, ktorý sa spoľahne na ohlasované slovo evanjelia a vykročí ako dieťa svetla, zažije, že naozaj v Ježišovi a skrze Ježiša sa mení jeho vlastný život, postoje, pohľady. Zažije nie teóriu o správnosti kresťanstva, akúsi ideológiu alebo kresťanskú filozofiu, ale zažije skúsenostne oslobodzujúcu silu Ježišovej smrti a vzkriesenia. Táto skúsenosť ho potom úplne prirodzene vedie k nezištnosti. K hľadaniu zisku NIE PRE SEBA ale pre iných. Samozrejme, naplnia sa v ňom Ježišove slová: hľadajte najprv kráľovstvo nebeské a toto všetko vám bude pridané! (Mt 6, 33)

Nezištne sme boli obdarovaný odpustením, nezištne sme dostali nový život, nezištne sme boli oslobodení….práve preto môžeme nezištne konať. Tým istým pohľadom sa môžeme obracať aj na ostatných. Otázka, ktorú kladie toto podobenstvo, zneje: čo si urobil nezištne za posledné obdobie? A pôstny čas, ku ktorému nás pomaličky tieto nedele privádzajú, nás upriamuje na nezištnosť.

jáger róbert, 2017

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.