Pascha – Veľkonočná nedeľa (Mt 28,1-15)

1 Keď sa pominula sobota, na úsvite prvého dňa v týždni prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. 2 Vtom nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň a sadol si naň. 3 Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh. 4 Strážnici strnuli od strachu z neho a ostali ako mŕtvi. 5 Anjel sa prihovoril ženám: „Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. 6 Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal. 7 A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom: »Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte.« Hľa, povedal som vám to.“ 8 Rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom. 9 A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!“ Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. 10 Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“ 11 Keď odišli, prišli do mesta niektorí zo stráže a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. 12 Tí sa zišli so staršími, poradili sa a dali vojakom veľa peňazí 13 so slovami: „Tak vravte: »V noci prišli jeho učeníci, a kým sme my spali, oni ho ukradli.« 14 A keby sa to dopočul vladár, my ho uchlácholíme a postaráme sa, aby sa vám nič nestalo.“ 15 Oni vzali peniaze a urobili tak, ako ich poučili. A toto sa hovorí medzi Židmi až do dnešného dňa.

Počas týchto sviatočných dní mi v hlave vírila jedna otázka: prečo sa tak rýchle šírila viera v Ježiša z Nazareta? Priniesol niečo iné? Nové? Nový obrad? Nepostavil ani chrám ani nepresvedčil mocných vtedajšieho sveta. Práve naopak. Zabili ho. A predsa, na prvú Petrovu kázeň sa obrátilo asi 3000 ľudí (ApSk 2,41). Neskôr vzrastie počet na 5000 (ApSk 4,4). Pravidelné stretávanie sa v Šalamúnovom stĺporadí a kázanie prináša ďalších a ďalších učeníkov, ba aj mnohí z kňazov sa pridávajú (ApSk5, 12-14; 6,1.7; 9,31; 11,21.24; 12,24; 16,5). Niekto si povie, to je také prehnané. Papier znesie veľa! Nebol by som taký rýchly v súde. Jeden jediný argument na obranu. Miesto, kde Ježiša ukrižovali a pochovali bolo mimo mesta. Bol to starý kameňolom, ktorý prestali používať a vytvorili si z neho niečo ako „prímestský park“. Bohatí si tam kupovali miesta na hrobky. Život sa však Ježišovou popravou nezastavil. Mesto rástlo ďalej. O necelých 30 rokov sa Golgota aj s hrobom ocitla vo vnútri hradieb Jeruzalema. Avšak to miesto nezastavali. Ostalo nedotknuté až do roku 70, kedy Rimania zničili mesto. Komunita Ježišových učeníkov musela teda byť početná i vplyvná, keď rešpektovali ich právo na nedotknuteľnosť miesta… prečo sa teda tak rýchlo šírila viera v Ježiša ukrižovaného a vzkrieseného????

Odpoveď treba hľadať u tých, čo ju šírili. Hodnovernosť ich svedectva – stretnutie so vzkrieseným Kristom – spočívala v zmene ich života. Videl som Pána – bola fráza poukazujúca na skúsenosť. Avšak jej hodnovernosť spočíva v tom, že som sa obrátil. Už nežijem tak ako som žil pred tým. To, že som ho videl a že to nebola halucinácia alebo moja zbožná túžba, ukazuje zmena môjho života. Asi takto by sme mohli zhrnúť princíp ohlasovania. Vezmime si Petra. V evanjeliách čítame o jeho sľuboch – aj keby som mal zomrieť nezapriem ťa! (Mt, 26,33). A o niekoľko hodín až trikrát poprie, že ho pozná. A nebol ani v nebezpečenstve smrti. Boli to poznámky obyčajnej slúžky (Mt 26, 69-75). Táto „vizitka“ sa dostala aj do evanjelií. Odkiaľ to vedeli evanjelisti? No predsa im to „zradil“ sám Peter. Súčasťou jeho svedectva bolo aj toto zapretie!
Alebo Pavol. Mal všetky legálne „páky“ na likvidáciu Ježišových učeníkov (ApSk7,61; 8,1-3; 9,1.21-22). Keď stretol Ježiša na ceste do Damašku, nielenže spadol z koňa, ale zanechal aj doterajší spôsob života a videnia sveta. Lukáš zaznamenáva doslovné reakcie ľudí: 21 Všetci, čo počúvali, žasli a vraveli: „Nie je to ten, čo v Jeruzaleme prenasledoval tých, čo vzývali toto meno? A neprišiel sem na to, aby ich v putách odviedol k veľkňazom?“ 22 Ale Šavol bol čoraz silnejší a miatol Židov, čo bývali v Damasku, lebo dokazoval, že toto je Mesiáš. (ApSk 9,21-22).

Tieto zmeny sú svedectvom vzkriesenia a sú samé o sebe skúsenosťou vzkriesenia. A tí, čo to videli a uverili, začali sa sami „zaoberať“ Ježišom. Oslovovali ho, trávili čas s Jeho slovom. Začali si osvojovať Jeho štýl života. A zrazu zistili, že sa im Ježiš ukazuje. Aj oni majú skúsenosť so Vzkrieseným! Sami zažili naplnenie Ježišovho prísľubu: Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania…Nenechám vás ako siroty, prídem k vám…Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“(Jn 14,15.18.21)
Dnes, keď slávime Paschu – Ježišov prechod zo smrti do života – mali by sme pamätať aj na toto! On naozaj vstal z mŕtvych! 2000 rokov existencie spoločenstva kresťanov, Ježišových učeníkov, je tým silným, neodškriepiteľným svedectvom. Aj dnes sa šíri viera. Možno to v Európe tak veľmi nevidno, ale prečítajte si štatistiky z Afriky, Ázie alebo Latinskej Ameriky! A čo núti tých ľudí prijímať ju? Svedectvo a to osobné svedectvo misionárov. Zmena ich života a fakt, že zanechali pohodlie, aby prišli vydávať svedectvo o vzkriesenom Ježišovi.

Takáto konfrontácia s faktami nás vedie k radosti. K vďačnosti. Veď nakoniec my sami sa môžeme nanovo vydať na tú istú cestu. Na cestu skúsenosti so Vzkrieseným. Niekto si povie, že to nie je také jednoduché. Iste. Svet, v ktorom žijeme je plný rozporov, napätí. Stavia nás pred výzvy, na ktoré musíme rýchlo reagovať. Možno cítime tlak každodenného života… možno cítime rozpor, ktorý je v nás samých. Svetlé a temné stránky našej osobnosti. Istý Indián rozprával svojmu vnukovi: vieš, v každom z nás sa odohráva boj. Boj medzi dobrým a zlým vlkom, ktorí v nás žijú. Ten dobrý vlk sa prejavuje radosťou, ochotou pomôcť, nezištnosťou, veľkodušnosťou, citlivosťou. A ten zlý chamtivosťou, hnevom, pomstivosťou, závisťou, sebectvom…na to sa ho malý vnúčik spýtal: a ktorý vlk vyhrá??? Starcova odpoveď bola múdra: ten, ktorého budeš kŕmiť, syn môj!

Áno, sme plní rozporov, napätí i bojov. Neistoty a pochybností. Ale závisí od toho, čo v sebe budem živiť. Ktorého vlka budem kŕmiť. Zoči voči historickému svedectvu sa začnem zaoberať s Ježišom alebo ostanem vlažný? Bez záujmu?!? Mám možnosť dnes, keď počujem radostné aleluja vzkriesenia, zažiť vzkriesenie ja sám. Tak ako onoho času prví učeníci. Alebo zostanem mimo?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.